Zo života hmyzu #1

Minule keď som sa sprchovala mi skrsol v hlave nápad, že nahlas si denníkovať moje životné progresy. Ako som si v hentom článku napísala, že chcem sa každý deň učiť nové veci a čítať, cestovať, že by nebolo naškodu písať o tom, ako mi to ide a čo fajné som prečítala, videla, naučila sa a aj dajaké moje plytké materiálne túžby, čo mám momentálne v záložkách a očumujem, že kedy bude cena priamo úmerná mojej ochote investovať. I keď to zvyčajne končí tak, že idem kúpiť martensy a kúpim letenku a ubytko do Tel Avivu.

To čo denne robíme, čo čítame, na aké veci sa kukáme a celkovo ako si zvolíme naplniť náš voľný čas nás formuje. Asi najviac. Možno sa týmto dakto inšpiruje. Ale pšt, čítaj ďalej…


.čo som čítala
Na rok 2018 som si nastavila kadejaké laťky riadne vysoko, že vraj chcem prečítať tento rok 80 kníh, no veď uvidíme, že ako to nakoniec dopadne. Kedže teoreticky je možné, že sa mi to aj podarí a článok 80 kníh, ktoré som prečítala v roku 2018 by asi nikto nečítal, rozhodla som sa knižky potrúsiť takto tuto po kúskoch. Už aj na január je ich podozrivo veľa a kedže článok o 44 knihách mal nečakaný úspech, prečo_nie.

• Marek Šindelka – Únava Materiálu – Ťažká téma na úvod roka a túto útlu knižku som čítala výnimočne dlho.
• Monika Kompaníková – Piata Loď – Príbeh skrze oči 10 ročného dievčaťa čo si kadečo prežíva. Musím sa priznať, že som to zhltla za jeden deň, lebo ma to hodne vtiahlo do deja. Ako naše detstvo vplýva na to, kým sme v dospelosti? Takú otázku si stále kladiem. 
• Mikhail Bulgakov – Psie Srdce – Keď som si prečítala popisok, že o čom to je, úplne ma to vyviedlo z miery a tak som D. ukradla knižku a… no je to riadny bulgakovský bizár!
• Mikhail Bulgakov – Osudné vajcia – Zas trochu ruskej divočiny, režim, pokusy so živým aj neživým, science-fiction záver, dráma. A to všetko Bulgakov zvládol už v roku 1924.
• Mikhail Bulgakov – Diaboliáda – Ak si čítal Majstra a Margarétu, toto mi pripadá ako taká skomprimovaná verzia, zahustená, čiže podivnosti sú takmer v každom riadku. Taký Pena Dní štýl.
• Haruki Murakami – Bezfarebný Tsukuru Tazaki a roky jeho putovania – ja neviem, čakala som viac asi od tejto knižky, lebo mi ju každý ospevoval. Samozrejme, bol to stále Murakami, takže nič zlé povedať nemôžem, ale asi to nebude moja najobľúbenejšia od neho. 
• Amélie Nothomb – Catilinaria – Tak ako je knižka krátka, tak ma zas Amélie rozsekala. O tom, ako sa nikdy skutočne nepoznáme a ak sa skutočne poznáme, môže sa nám človek, my, s ktorým musíme žiť, sprotiviť. Celú knihu som si nevedela predstaviť, ako to môže skončiť a po prečítaní posledného slova som knižku položila vedľa seba a kukala sa na ňu. 
• Patrik Hartl – Malý pražský erotikon – Oddychovka. Obyčajné životy ľudí, na ktoré nazeráme skrz ich vzťahy veľmi priamočiaro a až do posledných strán ostávajú niektoré tajomstvá nevypovedané. 

 .naj sekáčový úlovok  
Ako som tak sledovala svartsvanur loviť levisky v sekáči jedna radosť, vždy som tajne dúfala, že aj ja raz nájdem v sekáči levisky za euro. A viete čo? Našla som. Úplne náhodou. S kybernetkou sme sa po skúške, ktorá mimochodom v ten deň dopadla na Á, ocitli v novom sekáči v našom malebnom meste. Nič som neočakávala, skúsila si asi miliardu vecí a potom som vzala do ruky Levi’sky, ktoré vyzerali celkom schopne. Po tom ako som v živote neúspešne vyskúšala v sekáčoch už asi 33783 levisiek som nemala veľmi vysoké očakávania, no tieto mi sadli ako uliate. (Tak ako už len mužské nohavice môžu sadnúť žene) Kybernetka tiež schválila. Cena dňa bola vtedy 2 éčka, no ako skúšam skúšam, šťastná polhodinka, dnes všetko za euro! Čo už je fajn ak nie toto?

.čo som sa naučila
– Tak ako som v spáse vianočiek písala o kurzoch a ako som si jeden kúpila, i sama seba som ulapila do vlastných slov, lebo som si pred koncom roka kúpila ďalší. Niežeby som ten prvý už dokončila, taká úžasná nie som, ale chcela som sa naučiť SWIFT. Čo je to vlastne Swift? V skratke, kedže toto nie je techy blog, programovací jazyk na tvorbu aplikácií pre Apple produkty, napr. pre taký ajfon. Usúdila som, že by sa mi zišlo zabrdnúť aj do vývoja mobilných appiek. Kurz je moc fajn, za pár lekcií už nahrávaš vlastné primitívne appky do mobilu a tešíš sa. Moja prvá bola taká, že zobrazovala text na babyblue pozadí. Viacmenej motivačná appka pre mňa v ktorej stálo:

Keď sa ma Susančita opýtala, že čo to má robiť, smiala som sa, nič to nerobí, však úspech je že je to v mobile nie? Taktiež keď som ju ukázala rodinke, moc nemali pochopenia pre moje vtípky takéhoto intelektuálneho rázu.
Moja mini recenzia ak by vás zaujímal práve tento kurz – super! Akože to nie je overreact, ale som rada, že ten kurz je pripravený Angelou Yu, ktorá sa výrobou appiek živí, založila si vlastnú firmu App Brewery a má teda dostatok skúseností na to, aby všetko podala zrozumiteľne. Obsah kurzu sa rozrastá a netreba to dokupovať, dostaneš súbor plný buttoniek, pozadí, gradientov a kadečoho, aby si mohol rýchlo napredovať a nestaral sa o zháňanie vizuálov.

– Stále sa učím japonsky, pred pár dňami som mala v jazykovke polročný test a okrem toho sa učím sama doma cez všeliaké stránky, napr. Duolingo, kde konečne japončina je alebo Memrise. Môj aktuálny level je, že čítanie a písanie v hiragane (čo je taká najzákladnejšia abeceda), mi ide na 99%.  Teraz sa učím už aj katakanu. Potom viem dať dokopy jednoduché vety a keď kukám nejaký japonský film, vždy ma prekvapí, že som dačomu porozumela, srandičky.

.čo pekného som videla
– Dožila som sa po dvoch rokoch čakania na premiéru Loving Vincent aj v Košiciach. Film namaľovaný snímok po snímke ručne olejovkami. Čiže každú sekundu sa pozeráš na 12 obrazov odrazu, tak je to? Každopádne vizuálna nádhera no zároveň horkotrpký snímok, na konci mi z toho Vincentovho príbehu bolo kúštik smutne a tak. Keby Vincent, ktorý žil z bratových peňazí a za života predal jeden obraz vedel, že dakto na jeho počesť namaľoval film o ňom, asi by sa mu len ťažko verilo. Určite odporúčam kuknúť si to pokiaľ možno v kine pekne vo veľkom, zážitok sám o sebe. Jediné čo mi vadilo pri animácii, kedže postavy boli prekresľované z filmových snímkov, prílišný realistický štýl postáv voči pozadiu. Ale to je len taký detail.

– Frank – milý snímok inšpirovaný Frankom Sidebottom z pohľadu Johna, ktorý sa do Frankovej kapely prikmotril náhodou. Frank je postava, ktorá nosí na hlave obrovskú fejkovú hlavu na hlave, tak trochu výnimočný, tak trochu chorý. Celý nasledujúci deň mi išiel v hlave soundtrack, I love you all alebo táto animácia na most likeable song ever.


.kde cestujem
Po skúškach sme si s D. rozhodli dopriať trochu divočiny a tak sme skončili s letenkami do Tel Aviv na posledný deň tohto mesiaca. A to tak bolo, že

na druhý deň sme sa stretli v Halmi, že porozprávame sa o tom a kúpime. No kedže sme Košičania, idea cestovať do Bratislavy ďalších 6 hodín vo vlaku sa nám moc nepozdávala. Akože prinajhoršom okej, ale…

a tam najjužnejšie priamy let do Tel Aviv za veľmi šarmantnú cenu, nikto mi ju neverí. Hneď mapy_airbnbíčka_všetko, art galleries tel aviv, hipster aviv hltal google jedna radosť a potom že OKEJ. Kupujeme. Bolo to riadne spontánne rozhodnutie do ktorého sme sa pohrúžili ako šialenci. Stále neverím, že už dnes tam budeme!

.do čoho (by) som investovala

1 – mesh šaty – toto je moja totálne divná úchylka momentálne, výstrelok, ktorý by som asi chcela mať ale absolútne to nie je nutné, každopádne v záložke pravidelne okukávam tieto Monki a potom Noisy May
2 – čierny kanken – ánoáno, mám jeden kanken, cítime k sebe lásku a mám ho od môjho fínskeho erasmu, no kedže ja v podstate už dlhšiu dobu nenosím žiadne iné kabely ani nič, moc by sa mi hodilo, keby som mala jedného takéhoto čierneho krásavca, ktorý nie je ešte životom opotrebovaný, lebo veru tento môj fialový zažil kadečo, piesok a spomienky portugalskej pláže z neho vytriasam doteraz. Čo by som vám ešte ku kankenom povedala? Ja v tom mojom nosím celý svet a beriem vždy, keď idem z domu, nepremokne a nesťažuje sa.
3 – birkenstock – tak vám poviem, mala som už 40 eurové tamarisky rovnakého vzhľadu, po dvoch týždňoch išli nazad, reklamované. Potom som mala 5 eurové z primarku, identický vzhľad v červenom, popravde vydržali omnoho viac ako tie tamarisky, doteraz ich ešte mám a to som s nimi zaobchádzala asi ako že som v nich v tom Portugalsku pomaly žila. Ešte nikdy som však neokúsila Birkenstocky, o ktorých občas padne reč medzi mnou a Zuzkou orchestrálnou, že či to naozaj stojí za to. Taktiež s Laurou sme v ofišl obchode v Lisabone okukovali. Kúsok ma odrádza cena, ale keď si predstavím to pohodlíčko, ahjaj. Ešte keby ste vedeli aká som ja bola hejterka šlapiek.
4 – čierny moleskine – túto radosť som si už urobila, mám takú úchylku na predraženú stationery a chcela som niečo jednoduché, aj keď na moleskiny som už skoro zanevrela, no tak dlho sa mi v Košiciach nepodaril zohnať Leuchtturm1917 až som sa nechala zlákať na zľavičku a čierny A5kový čistučký moleskine na všetky moje nápady
5 – martensy – to tak je, že aj keď na nich v myšlienkach obsesujem, radšej som zvolila letenky.

 .kaviarenské povaľačstvo v Košiciach  
V Košiciach máme relatívny nový prírastok na poli života kaviarenského, podľa mňa má Pogo isto iste najkrajší výhľad z okna a najlepšiu rybaciu pomazánku. Mňa vždy poteší, keď sa dačo nové u nás otvorí, tak to musím hneď zdieľať so svetom, že aha choďte_jedzte_kávujte.

 .z cudzích klávesníc  
– LIVI’N séria od redbull o tom, ako kreatívni ľudia bývajú, konkrétne napr. ako býva Tina Minor (ktorá má V Melónovom cukre, aj ja by som chcela) alebo Jakub Ptačin
– Etické otázky zo šatníka v kurníku, ktoré si posledné mesiace kladiem čoraz častejšie
– Lebo nie je Selflove ako selflove od Pavlíny, trend tak trochu privilegovaných
– Objav roka pre mňa blog Lenivsitich, skúste napríklad tento článok, ja si vždy myslím, že na tých internetoch a blogoch už nie je čo čítať, ale pravdou je, že len som to ešte neobjavila
– Minimalistka píše, ako triediť knihy a zbierky a ako zbieranie vecí stojí čas, priestor a peniaze.
– Invisible mag a rozhovory s ľuďmi (nielen ale aj z Košíc), ktorí robia veci ináč v rôznych sférach.
– Tento Miin blog určite omrknite

 .z mojej klávesnice  
Na záver zhrnutie všetkých článočkov, ktoré vyšli za posledný mesiac tuto na blogu, keby vám voľačo ušlo. Bolo to hodne cestovateľské:
– Summa-Summarum 2017 – môj rok v skratke a nejaké tie úvahy nad predsavzatiami
– 8 vecí, ktoré by si si mal na Montmartre všimnúť – Paríž mojou optikou
– 6 miest, kde mi v Lisabone najviac chutilo – mňamky, ktoré učarovali mojich chuťovým pohárikom
– Airbnbíčko v Barcelone – o tom ako som sama cestovala a bývala
– Na skútri naprieč Terceirou – videjko zo skútrovania na Azoroch
– Som ten človek, čo… – o instagramovej mexickej vlne intimity