We dance alone. That's why we only play electronic music.

Hlásim sa z dvadsiateho dňa lockdownu. V obchode som bola dvakrát zatiaľ čo v chladničke asi tak 312 krát. Vrecúška čaju sa míňajú závratným spôsobom a ja som zasa až tak veľa cez tento lockdown nešportovala. Predsa len je to pandémia a nie súťaž v produktivite. Zato Nový Zéland ide bomby. Nový Zéland poráža koronavírus – hlásia titulky slovenských virtuálnych denníkov. Slová sú trošku prehrotené, ale vskutku sa to vyvíja až prekvapujúcim smerom. Život na Zélande chváli aj náš nový premiérko. Avšak ja som adoptovala za svoju miestnu premiérku. Moja nová premiérka Jacinda [čítaj: Džacinda, ale ak chceš byť cool, čítaj pre Zélanďanmi Jacinda] je strašne kúl žena. Ako je už známe, pred 20 dňami nás tu všetkých pozatvárala, následkom čoho teraz drtí titulky medzinárodných denníkov, no nie len to. Udelila výnimku veľkonočnému zajacovi a zúbkovej víle a označila ich za takzvaných essential workers, čiže môžu pokojne ďalej operovať a napĺňať denné agendy tak ako obvykle – roznášať vajcia a zbierať detské zuby. Jacinda každý deň robí live video na fejzbukoch a prihovára sa ľudu, odpovedá na otázky, ukľudňuje nás. Keby ste chceli vedieť, Jacinda bola predtým dídžejka. Povedzte mi, ktorý minister alebo ministerka má ešte vlastný DJ set na spotify? Myslím, že som si vybrala dobre.

Jacinda nám zakázala chodiť do prírody, policajti tu naháňajú surferov a rybárov, miestny minister zdravotníctva je už teoreticky odvolaný, lebo vzal svoju rodinu na pláž. Predstavte si, že by sa u nás odvolávali ministri za to, že sa vybrali s rodinou do lesa počas lockdownu – šialené však? Milujem Zéland, vždy prekvapí. Ale nie to som chcela. Jacinda nám síce zakázala chodiť do prírody, ktorá je ďaleko, no to som ešte nevedela, že v centre Aucklandu sa nachádza takýto brutál les. Ale že ozajstný lesisko. Palmy a prerastené papraďky a obrovské stromy, čo majú asi tak 736 rokov, lebo ten kmeň je obrovitánsky a ty nechápeš, že toto je v centre Aucklandu. Najväčšieho mesta Zélandu. Kde sa stala nechyba?

Zéland sa preklápa do jesene a ja som naštastie stihla mať aj leto, nie ako Michala, ktorá sem prišla z jesene a zimy do jesene a zimy. Jeseň tu je krásna a divná, každú sekundu je iné počasie ako keď si v Tatrách, ale vlastne si v Chorvátsku [čítaj: Chorvácku]. A ja sa nostalgicky navraciam do Košíc, prenasleduje ma tu totiž VKV ostrovná verzia a je to riadne divoké. Ďalšou zložkou nostalgie je dnešný aufit post, ktorý sa zrodil po troch týždňoch lockdownu v strede mestského pralesu. Vďaka bohu, ultra fast fashion som už nechala v roku 2016.

What I wore
Jacket_ Antique Bleu de Travail x remade by Auguste Harrington
Pants_ Danton French Bleu de Travail
Tshirt_ Saint James Breton
Sneakers_ Fila
Bag_ Acne Studios x Fjällräven
Bandananana_ Noah NY
Sunglasses_ Ray Ban
Hat_ Auguste Harrington

Tento photoshoot ma zvláštnym spôsobom preniesol do Lobstera a ako singles tancovali po samom v lese, ako sa oslepené dievča tvárilo, že vidí a ako sa ľudia bez partnera menili na zvieratká, a tak som si včera strúhla celý tento divoko magnificentný soundtrack. Každý, kto pochopil referenciu z nadpisu má u mňa kúsok bublaniny, ktorú dnes urobím.