Summa-summarum 2017 [∑-∑rum 2017]

Presne pred rokom som sa zobudila v Lisabone u Laury v podkroví a počúvali sme nejaký poľský novoročný podcast, ktorý vraj poliaci počúvajú vždy prvého januára. Portugalská zima bola milosrdná a moje srdco plesalo spokojnosťou. V uplynulom roku som zistila, že život aj takto môže vyzerať a že človek si môže urobiť nových kamoškov aj na staré kolená 24 rokov. Duše, ktoré doteraz chodili po svete a boli mi veľmi podobné a ja som ich našla až stovky kilometrov od svojho či ich domova. Podobnosti našich životov a záľub boli občas desivo vysoké a ak si náhodou dakedy osamelý, tak vedz, že niekde na tom svete behajú aj ľudia, ktorých duša bije na rovnakej alfa hladine a možno len treba vyliezť zo zón komfortu, fyzicky a duševne. A dakedy len duševne.

Časový úsek života, ktorý nesie konvenčne číslo 2017, som sa veľa tešila a veľa videla a naučila ale aj…
– som sa zbavila ryšavej farby na pačesoch a vrhla sa do náruče prirodzenosti a zakončila to všetko ofinou a ultra krátky zostrihom
– som sa učila surfovať na Azoroch holých skalách a skoro som sa prizabila
– som zjedla asi tak 783 palaciniek
– som sa veľa naučila po portugalsky
– som dokonca urobila skúšku z matiky po portugalsky toto si zaslúži samostatnú linajku v zhrnutí, lebo ako s ironickým úsmevom v rozhovoroch hovorím, že „v živote… môžeš byť čím chceš“, tak ono v podstate nemôžem povedať, že to tak nie je, lebo hocijakú šialenosť si zaumienim tak sa mi na 99% podarí
– som prečítala 44 kníh
– som robila svoje prvé aj druhé bryndzové halušky (druhé s pomocou Filipa a Susan_ky) a sýtila národ zahraničný
– som zistila, že v núdzi poznáš priateľa a prehĺbila svoje dve priateľstvách do nových levelov, ahoj Filip a Susan
– som si zadovážila modré ukulele
– som bola vnútri sopky
– som našla nové spriaznené duše, ktoré ma strašne veľa o živote naučili a vymenili si somnou milión slov a snov a rečí a káv
– som sa začala učiť japonsky
– sa mi dvakrát podarilo dostať na Sofar Sounds Lisboa a bolo to mega
– som bývala v Lisabone a navštívila Barcelonu, Budapesť, Porto, Aveiro, zasa raz rozprávkové Azory a ešte Alantejo i Algarve
– som videla naživo Cage the Elephant a Fleet Foxes
– som sa naučila jesť baklažán, ale stále by som nepovedala, že je to moja najsuper zelenina
– som zažila skvelý trip s dievčatami autíčkom Portugalskom a kopec dní na pláži, na ktoré teraz so slzou v oku spomínam a aj neskutočný trip na Azoroch alebo ako sme so Susan preskútrovali Terceiru, teda ona skútrovala ja som sa viezla
– som bola na Archi Summite v Lisabone lebo som náhodou vyhrala lístok
– som si vyrobila pure impure studio a veľa čmárala
– som videla pruhované domčeky
– som robila prvé guacamole
– som sa zamýšľala nad tým, čo je to dospelosť
– som sa po tom všetkom dobrodružstve prinavrátila do orchestra a zaradila do života krížiky a béčka a trochu poriadku a trochu špinavých mien
– som sa dopracovala do piateho ročníka na výške, že čooo?
– ma fiphie nakreslila
– predovšetkým som konečne zistila, že hromadenie vecí a šiat a zlozvykov a zároveň upínanie sa na ne nie je cesta a významne zredukovala svoj život

A teraz trošku moje obľúbené články na blogu, síce ich tento rok nebolo veľa:

Graca

  Anjos. 

  Cabeleireiro. 

  Aveiro  


  Park Guell  

  Moje najmilšie miesto v Portugalsku  

  Paríž bez ajfelovky je ako celkom fajn  

  Išli sme na Azory, rozšíriť si obzory. 

Novoročné predsavzatia ma nikdy moc nebrali, no teraz si tu pre dobro svojej duše chcem pár vecí hodiť, ani nie kvôli tej jedničke pred slovom január, ale pretože v poslednej dobe hodne premýšľam ako si život zlepšiť a spríjemniť, takže ten dátum je tu iba takou dekoráciou, som zvedavá, čo na to o rok poviem…
– čítať ešte viac kníh alebo aspoň toľko ako doteraz
– zjesť každý deň minimálne jedno ovocie
– každý deň sa dačo nové naučiť
– byť viditeľne milšia na svoje okolie, že tie chvíle strávené interakciou so mnou budú zlepšením alebo aspoň svojou existenciou neznepríjemniť cudzie životy
– viac tvoriť
– vypratať zo života ešte viac vecí, dúfam, že sa mi to v nadchádzajúcom roku podarí dostať do hladiny, že budem so sebou aj spokojná
– single-tasking! – toto mi viselo na nástenke tri mesiace a verte_neverte, single-tasking je cesta a to vám hovorím ja, čo som bola zvyknutá robiť 635 vecí odrazu a tak som sa vyrušovala sama sebou vo všetkom a bol to jeden veľký chaos (čítaj keos,lebo anglicky to znie superkúl)
– zredukovať činnosti, ktoré mi nič neprinášajú na minimum, toto mi tiež viselo na korku a pomohlo mi to menej skrolovať
– viac skrolovať v mozgu ako prstom po displejoch
– naučiť sa čítať v azbuke
– obklopovať sa ľuďmi, ktorí mi do života prinášajú hodnotu, nie hejt
– byť konzistentnou

A čo ty?