Cesta na najsevernejší pevninský bod Nového Zélandu je poriadna makačka a tak keď sa tam už konečne dostaneš, nechce sa ti ísť hneď nazad. Našťastie, okolo Cape Reinga sa nachádza niekoľko kempov, kde môžeš hlavu i auto zložiť. Jedným z nich je aj Tapotupotu. Priprav sa ale na trochu divočinky, ako že si pri vode a komáre ťa zjedia zaživa ak sa nepripravíš. Alebo že sa budeš sprchovať pod holým nebom (to sa mi páčilo), alebo že ísť na záchod večer bude veľká výzva (toto sa mi až tak nepáčilo). Za statočnosť sa ti život odmení prebudením sa s výhľadom na oceán a najkrajšou nočnou oblohou, akú si kedy videl. Alebo teda aspoň ja. Ak je jasno, môžeš sa celú noc dojímať nad hľadaním Južného Kríža (zásadná vec Novozélandskej vlajky) alebo Oriona.
Zvrat udalostí
My sme v kempe strávili až dve noci, no celkom neplánovane. Niekto sa rozhodol zapáliť si cigaretu cestou na Cape Reinga a dal tak do pohotovosti všetky miestne zložky hasičského zboru – hlavne teda vrtuľníky, a aj všetkých ostrovných novinárov. Na toto sa jednoducho nepripravíš. Ak sme chceli vidieť preslávený maják, neostávalo nám nič iné, než si to o deň predĺžiť. Hasičom sa na druhý deň neskoro podvečer podarilo dostať požiar pod kontrolu.
Tipy a triky
Do kempu by som sa určite rada vrátila. Vcelku nízkonákladové riešenie ubytovacej situácie (vyšlo nás to 15 NZD na noc na osobu), no popravde, nič iné ako kempy v okolí ani nenájdeš. Taktiež posledných sto kilometrov pred Cape Reinga = kde nič tu nič. Signál nič. Jedlo nič. Cesty sú taktiež nie najľahšie a tak je asi lepšie si ich nenechať na noc ako my. Alebo na trénovanie prvej jazdy na ľavej strane mesiac po získaní vodičáku, kde si jazdil iba na pravej strane – ako ja.
Posledný pohľad na kemp pri odchode
