A to si asi stále budem namýšľať, že leto praje knihám, no u mňa paradoxne až tak nie. V auguste som stihla iba štyri, čo nepovažujem za osobné zlyhanie, zas tak to nehrotím, ale potvrdzuje sa mi, že v zabehnutých rutinách a každodenných púťach električkami sa mi podarí prečítať omnoho viac. A tak som zvedavec, že ako to bude v septembri a či sa mi do konca roka podarí naplniť svoju šialenú challenge.
Max Porter – Smútok je tvor s krídlami – alebo aj vrana alebo aj malá podivná knižka, ktorá extrémne prozaickým štýlom ukazuje, ako sa otec a dve deti vyrovnávajú so smrťou mamy, nevedela som do čoho idem, ale kedže to bolo malé milé (na cestovanie) a od INAQUE, tak som do toho šla
Terézia Šimová – Smiešna osobná dráma – na začiatku smiešna osobná a na konci už len dráma, každopádne čtivé, písané takých blogojazykom, čo bolo mne dosť sympatické
Patrik Hartl – Prvok, Šampón, Tečka a Karel – to som si vzala ako také moje pražské ľahké čítanie a bolo to presne také, pražské ľahké. Architektka ma odsúdila, že po takej knižke by nesiahla, no za mňa je to tak, že treba striedať hĺbky knižiek, aby sme sa v tom všetkom úplne neutopili
Gabriel García Márquez – Pohreb veľkej matróny – je ako keď zmiešate Oči modrého psa a Sto rokov samoty a výjde vám takýto zväzok poviedok, viac sto rokov ako oči, ale aj tak fajn, je to stále Márquez
Žádnou z uvedených knížek jsem nečetla 🙂 Hodně jsem slyšela o tý knížce od Hartla, přijde mi, že je kolem něj poslední dobou hodně živo :DJinak já za srpen přečetla 3. díl Pokrevních pout od Richelle Mead, Útěk z Tábora 14, Nejčistší rasu a znovu 1. díl Mládí v hajzlu 😀Karolína & Maličkosti ze života
Knížky neznám, ale většinou čtu v podzimních a zimních večerech. 🙂 Miska blog