Park Güell

Keď sa povie Barcelona, bežný človek ihneď projektuje v hypotalame Sagradu Famíliu, Park Guell, Barcelonettu. Moja Barcelona dostala tak trošku iný podtón. Ocitla som sa v nej najprv sama samunká, mysliac si, že budem asociál, ešte aj laptop som si vzala na štúdium (osudová chyba, za celý ten čas som ho neotvorila). Kedže som cestovala osve z Lisabonu, bookla som si izbu cez airbnb u takého alternatívneho páriku. Podľa popisku – moji ľudia, moja štvrť a lepšie som ani urobiť nemohla.

Avšak keď sa ma niekto opýta na Barcelonu, nebudem hovoriť o Sagrade Famílii. Isto iste, bola monumentálna, nedokončená a i tak veľkolepá, i keď mi to pripomína tak trochu nás, persóny, nikdy nedokončené, predsa je čo povedať. Nebudem hovoriť o Park Güell, ktorý je síce vytrínou Gaudího tvorby a ktorý sme navštívili a vidíte na fotkách, no rozbité kachličky rýchlo stratia čaro s masou turistou bojujúcou o miesto na balkóniku. Na Barcelonette sme ani neboli, lebo však načo. Barcelona bola pre mňa taký mentálny haircut. To som ešte popravde netušila, čo so sebou napácham menej ako dva týždne po návrate, ale podiel možno pripísať i môjmu minivýletu za hranice sebapoznania.

  Gemma  
El Raval. Zvoním. Na štvrtom poschodí, ktoré bez výťahu pripomína skôr osemnáste mi už dvere otvára vysmiata katalánčanka. Dostanem izbu, papuče i objatie a tu niekde sa to začína. Gemma, domáca s filipínskymi koreňmi sa ponúkne, že mi na mape ukáže všetky alternatívne i nealternatívne miesta Barcelony čo sa razom mení na dvojhodinovú konverzáciu o životoch. Je strašne fajn získať pohľad človeka čo je už desať rokov dlhšie na svete, pohľad, ktorý nemáš možnosť mať ešte sám a ani by si nemal, kedže prostredie robí človeka.
Ubehlo už niekoľko mesiacov od mojej návštevy a z konverzácií je už len pocit, no do života si odnášam dve veci, ktoré ma Gemma naučila. A to, že treba robiť čo nás naozaj baví, aby sme o desať rokov neboli frustrované rárohy a nelamentovali nad tým, čo sa z nás stalo a ostalo a druhý bonbón z vrecka alternatívnych motivačných citátov – život je dostatočne dlhý na to, aby sme stihli robiť všetky veci, čo chceme. Všakže. A tak som zasa tu. Na blogu, náhoda?

#ootb – aufitofdbarcelona
.wannabe koženka – tak táto veru je u mňa už 5 rokov, čuduj sa svete na niečo také z internetov, až teraz začala prejavovať známky opotrebovania
.školskouniformná sukňa – stálica, ale začínam mať pocit, že je na môj stav mysle už prikrátka
.newbalance – odkedy ich mám, nedám dopustiť a ovplyvňujem celé svoje okolie a tvoríme tak armádu životnej rovnováhy
.kanken (batôžtek) – už od môjho fínskeho erasmu, pamätáte? stále somnou, zbalíš sa do neho aj na tri dni a tuto je teraz je fajn cenu oproti tých horibilným sumám čo normálne vidím
.banán – barcelonský lidl, nikdy nepodceňuj nutrície

  Fotky  
Ja & Joaninha
Pozdvihnime banány priatelia, na lepšie blogové zajtrašky.

P.S. Ak by ste niekto chceli bývať v Barcelone u Gemmy a jej priateľa, umelcov, očarujúcich charizmatických bytostí, obuvníkov, fotografov, skladateľov a vlastne tak všetko v jednom dokopy, čo jednoznačne odporúčam ak cestujete sami, kľudne mi napíšte a ja vám nájdem link a ak chcete 35 éčok na prvú cestu s airbnb, klikajte tuto.