Išli sme na Azory, rozšíriť si obzory.

Raz mi tak Laura v pokojný októbrový deň napísala, že chce ísť na Azory. A ja že dobre. Sama seba som prekvapila svojou spontánnosťou, veď o Azoroch som asi nevedela viac, ako som sa naučila v siedmej triede na základnej škole a vtedy som o nich mala predstavu asi takú, že je to sopka v strede oceánu, kde nikto nebýva. Zrazu však boli Azory bližšie než kedykoľkvek predtým, letenky skoro lacnejšie ako spiatočný z Bratislavy do Košíc, nonekupto!

  Radiohead – Daydreaming  
[youtube https://www.youtube.com/watch?v=TTAU7lLDZYU]

  Štyri ženy v akcii  
Na výlet sme ešte nahovorili Katju, lebo však ani jedna z nás daydreameriek nemá predsa vodičák, zuřiví snílci vodičáky v živote nepotrebujú nie? No nie len takto oportunisticky sme ju nahovorili, bola to naša kamka, nemyslite si. Na facebookovskej skupine Azory sme našli a štvrtý element, prekvapivo slovenku Veron Mjau. Rýchlosťou blesku sa kúpili letenky, spontánnosť Veron predčila všetky naše spontánnosti dokopy, a tak v istý novembrový deň sa štvorica nezávislých žien ocitá na lisabonskom letisku, kde čaká asi tak 26598 hodín navyše, lebo však kedy išiel Ryanair načas, že? Po krátkom lete ponad Atlantik pristávame na Azoroch.

  GeOkienko  
Čo sú to ale tie Azory? Vôbec to teda nie je sopka v strede oceánu, je to deväť ostrovčekov na polceste medzi Lisabonom a New Yorkom v strede Atlantiku, kde žijú normálni ľudia ako my všetci, prirodzene, hlásia sa k portugalskej národnosti a rozprávajú dosť zvláštnou verziou portugalčiny, ktorej veľmi ani pevninskí portugalci nerozumejú. Je tu veľa šťastných kráv, ktoré sa pasú celé dni na šírych pláňach s výhľadom na oceán. Je ich viac ako obyvateľov.

  #ootd: 
  ♥ kabátec, nohavice – primark (zachrána chudobných erasmus študentov čo si budeme klamať) 
  ♥ batôžtek – kanken (popravde vtedy som sa do neho ešte nevedela zbaliť na tri dni, dnes by som už vedela) 
  ♥  ponožtičky – socksinbox 
  ♥ boty – converse (vždy ma neskutočne otlačia aj keď už nie sú nové a tak vždy keď ich nosím zaplakávam, celkovo, nebola to moc dobrá voľba životná)

 Ako sa obliecť na ostrov?  
Popravde, žiadna z nás nevedela. Išli sme v novembri a ostrov si najviac môžeš pripodobniť k Tatrám, počasie sa mení každý kilometer, každých 10 minút. Je fajn zbaliť si dvoje topánok, ak nemáš superduper nepremokavé, takisto nejaký pršiplášť alebo niečo, nehajkovať v kabáte a bombere pod ňou ako ja, ale tak improvizácia splnila účel, na erasmy som si nebrala žiadnu horolezeckú výstroj, pochopiteľne, takže som si poriadne ani nemala čo zbaliť. Prežiť som to prežila, takže správnou improvizáciou sa kadečo dá zachrániť. Na ostrove však treba čakať všetko – slnko, divoký vietor, teploty vyššie ako v auguste aj nižšie ako v decembri. V letnom období to samozrejme nie je také kritické, keď som bola na Azoroch druhý krát v júli, kabát som napríklad už nebrala. 

  Ubytko tip odomňa pre vás  
Po prílete do Ponta Delgady, hlavného mesta Azorov na najväčšom a najturistickejšom ostrove São Miguel po nás prišiel náš airbnb hosťovský João, strašne milé gesto,  ktoré sme ocenili, kedže sme sa tam vylodili okolo polnoci, ešte to aj meškalo, chudák João na nás čakal ah jaj. Zaviezol nás do nášho apartmánu, ktorý bol vybavený lepšie ako celý môj život. Výhľad na oceán a kuchyni také tools, aké sme si ani nemysleli, že existujú. Boli sme jeho asi len štvrté nájomníčky, predtým mal nejaké sklamania, čo mu zdevastovali sporák, no uznajte. Ak by niekto chcel, apartmán odporúča 4/4 nezávislých žien, nájdete ho tuto, však sharing is caring. Ešte k tomu nás to vyšlo na noc na osobu okolo 10 eur, nie je bláznovstvo?

  Neverejná doprava  
Na druhý deň sme si už vyzdvihli autíčko z požičovne a brázdili ostrovom. Na každý deň sme si vyhradili jednu časť pekne po poriadku, západ_stred_východ. Aj tak si myslím, že štyri dni na São Miguel nestačia, vôbec sme sa nestihli napríklad okúpať vo vriacich prírodných bazénoch, plakám. Za jeden deň sme však stihli všetko toto, čo vidíte na fotkách. Ku preprave ešte, auto je najpohodlnejší a najjednoduchší spôsob prepavy, na autobusy sa tu veľmi nespoliehajte.

  Miradouro da Boca do Inferno  
Snáď najikonickejšia scenéria, kde sa odfotí každý smrteľník, čo na Azory vstúpi, to je tá cestička na ktorej konci vidíte malé sopečné jazierka, tuto na fotkách vyššie. Pokiaľ sa vám pošťastí vyhnúť turistickej špičke, je to raj. Mesačná krajina iba na zeleno a všade navôkol iba oceán.

Občas sme zastavovali iba tak, náhodne, lebo tu to hocikde stojí za to. Zastaviť a počúvať to sureálne ticho, ktoré udrie z ničoho nič. Na vrcholku hory veru už ani nejaký vtáčik nie je, čo by to celé narušil.

Inokedy sme zas turistikovali cez džungľu hľadajúc nejaký bod z našeho plánu. Azory sú okrem iného jedna veľká džungľa.

Praia de Mosteiros
Povinná zastávka, pláž so sopečným pieskom, lebo také čosi ani len v Lisabone nevidíš a esteticky to má veru čosi do seba. V tom čase sa trošku oteplilo a tak sme mohli zhodiť vrstvy a užiť si trochu azorského slnka len v jednej bunde namiesto dvoch. Len tak sa prechádzať po mesačnej krajine. Piesok sa na slnku leskol a celé to bolo také, čarovné.

  Nie je miradouro ako miradouro  
Na záver dňa ešte pár vyhliadok, plán bo občas riadne improvizovaný a tak sa prihodili kadejaké veci a naučili sme sa, že nie všetko čo sa volá miradouro naozaj stojí za to. Akože tam sa volá všetko miradouro, lebo vyhliadka je život, ale vďaka mne sme skončili na nejakej elektrickej rozvodni – betónovej kocke, ktorú sme si prv ani nevšimli a kráčali ďalej. Cestou nazad zrazu vidíme tabuľku a schodíky hore, že aha.

  Do kruhu spomienok hodila video  
Z nášho pre mňa nezabudnuteľného výletíku vzniklo aj video, kde som sa snažila zachytiť moje daydreamerské pocity, útržky spomienok, ktoré sú v mojej mysli už rovnako neurčité a roztasené, ako si môžete kuknúť tam.

A to bol len jeden deň dlhší ako ľudský vek. Tak čo, išli by ste si aj vy rozšíriť obzory na Azory?