Som sa zamyslela dnes počas komútovania do školy zamestnania školozamestnania, že už mi to ťahá veru na štvrť storočnicu a že minule v nemenovanom košickom hipstadoupěti mi skoro nenaliali víno a v inom po mne pýtali občiansky a že pred jednými dverami v tomto meste visí aj moje meno a že som vlastne celkom veľká ale keď sa seba zadívam z vtáčej perspektívy v mojej hlave ako si kráčam s batôžkom na chrbte alebo takto vo vyfarbenom aufite s modrými nehtami, no nečudujem sa, že to vzbudzuje podozrenie. Aj keď podľa mňa nie až na hranách zákona, ale každý máme zjavne nastavené vnímanie vejárikov pod očami inak. Čo som tým vlastne chcela povedať je, že sa posledné dni tuho zamýšľam, či by malo oblečenie reflektovať koľko mám rokov alebo kto som a či moje oblečenie reflektuje aspoň kto som, ak už nie koľko mám rokov.
#dnesnosím
tričko+sukeň: 2ndhand
ponožky: socksinbox
boty: dr.martens
Nice looking glasses.Regards.Neverpayful.com
Veľmi Ti to sekne. 🙂 Myslím, že takéto reflektovanie veku nestojí za to. Bola by to nuda 🙂