Banánik.

Som doma a zasa raz oceňujem suchú posteľ, keramický záchod a teplú sprchu, ale ajtak by som ostala ešte pár dní. Malo to svoje čaro veru. Hlavne aj to, že sa na svojich obľúbencov viete dostať do prvej rady bez toho, aby ste stáli hodinu pred stageom a bez toho aby ste potom vyšli z toho crowdu bez otvorených zlomenín, vytknutých členkov a iných postihnutí. Bolo to pohodové, aj keď som nestihla všetko čo som chcela, no hlavné body programu som si splnila na 120%. Ak chcete vidieť nejakú fotodokumentáciu, kuknite tu, neviem či budem robiť článok, veľa sme nefotili, skôr len skákali, tancovali, vyháňali mravce zo stanu, someliérovali, žmýkali sa či už od slnka alebo od dažďa a iné aktivity.
No a to, čo mi na Heineken Openere asi chýbalo bola slovač, ako fakt! I keď z mojich pseudoantropologických pozorovaní som vyvodila aj slovačské negatíva, nič z toho mi nijako neovplyvnilo celkový dojem. Čiže, sečteno podtrženo: o rok znova, bezpodmienečne bezohľadunalineup, lebotostojízato!
A ďakujem za pekné slová tým čo ste ma stretli! :}

K dnešným fotkám, fotili sme ich včera asi o ôsmej večer, takže šum milión je, snáď mi to pre tentokrát odpustíte! A dúfam,že som vás príliš nešokovala, viete, keď som zbadala na parkovisku toto žihadlo, vedela som, že dnes sa zapojí i ono do fotenia. Voláme ho Banánik a zatiaľ ide. Z bodu A do bodu B, pragmatickosť hory prenáša.

Okuliare: Giantvintage, Košeľa: Chicnova, Šorky: DIY, Boty: House, Taška: C&A, Obal: ebay

62 thoughts on “Banánik.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *