Počas jednej bezsennej noci rekonvalescencie, kedy som podcenila okno, kedy flector píše, som napísala aj niektoré z týchto riadkov. Zaspávalo sa ťažšie a bol to štvrtý, skoro piaty deň po operácii. Od operácie je to už niečo cez rok a mám pocit, že toto je článok, čo by som chcela čítať pred ňou.
Píšem a premýšľam o tom minimálne rovnako zanietene ako o príprave na túru na horu osudu. Zo záhadných dôvodov ma v živote stretávajú tieto extrémne situácie a keďže ku veciam pristupujem zväčša veľmi analyticky až vedecky, ako by povedala mama Erika, rozpoviem ti niečo o tom, aké je to nechať si vybrať štyri osmičky naraz v narkóze v štátnej nemocnici na Slovensku. Ale aby som hneď povedala, že táto veta nie je clickbait readbait, mne tam bolo celkom v pohode, sestry na oddelení boli všetky veľmi milé a starali sa o mňa skvele, doktorstvo profesionálne a operácia asi tiež (to ja ale neviem posúdiť, skutok sa stal, bolo to rýchle, niekto povedal hotovo a ja som sa zobudila a doteraz žijem).
DISCLAIMER: Toto nie sú medicínske rady a neskúšajte to doma, sú to len moje Dominiky mládenkyne príhody a skúsenosti, múdro ľudu, moje názory, nie je to lekárska konzultácia ani nič hej? Na vážne otázky sa pýtame vážnych lekárov, mňa tak akurát na to koľko toaletáku si vziať do nemocnice a aké tam je jedlo. Píšem to, ako by som to povedala kamoške a kedže mnoho z nich to naozaj zaujíma, bude to tak ľahšie.
Fáza 1 - Samoštúdium
Začala som štúdiom povinnej literatúry a po prečítaní celého internetu, modrého koníka a všetkých fór, kde sa ľudia pýtajú odborníkov i šarlatánov na zdravotné otázky do roku 2004 sme mohli ísť na to. Na štúdium literatúry ako funguje hospitalizácia, operácia, anestéza. Don’t try this at home. Alebo teda – vyskúšané za vás.
Pre niekoho, kto nikdy nebol hospitalizovaný (ja), bol toto jeden kolotoč zmätku, ktorý som ale úspešne dotiahla na operačný stôl. Píšem článok, ktorý by som potrebovala ja v čase, keď som prechádzala 52. stranu modrého koníka a kedže zuby múdrosti má cca 95% populácie a ešte pravdepodobne sa aj veľa ľudí s nimi narodí (evolúcia je mrcha, raz nás ich zbaví no ty sa toho nedožiješ, môžeš sa ich však zbaviť sám/a), možno pomôže aspoň jednému človeku niekedy v roku 2037, keď bude stresovať ako ja v nekonečne jednotiek a núl.
Fáza 2 - Vyšetrenia
Od momentu kedy ti dajú termín zuborezu začína kolotoč vyšetrení. V konečnom dôsledku sa mi to už nezdá komplikované, no v čase prežívania sa mi to zdalo všakovaké.
a) Interné u obvoďáka – najprv odbery krv, moč, ekg a kadečo, možno ťa pošlú na RTG hrude? Nikdy nevieš čo, ja som bola a potom osobné vyšetrenie po zhodnotení výsledkov, môže ti ale aj výjsť, že nemôžeš ísť na operáciu (go to your zubár and repeat)
b) ARO – u anesteziologičky – otázky, bola som tam 2 minúty v deň príjmu, ľahké
c) Príjem deň dopredu, papierovačky otázky, odchod na oddelenie už s vecami a všetkým, dostaneš posteľ a jazda sa začína, podpisuješ, že neutečieš z nemocnice
Fáza 3 - Balíme sa
Toto si preskoč ak tam nejdeš, ale ak aj ideš a aj na inú operáciu, asi dobré vedieť.
Čo si vziať do nemocnice? Samozrejme, že som analyticky mala checklist v poznámkach z mini návodu, ktorý mi dali na stomatochirurgii plus z múdra internetov.
_Pohár (vzala som si svoj, ale asi by ti dali ak nemáš)
_Príbor (ak nemáš dajú ti, ja som si vzala, neviem prečo počula som, že sa to robí)
_Servítky (boli v balíčku od MZ SR, ale mala som)
_Toaletný papier (bol v balíčku, ale mala som preistotu)
_Šampón (nemyslím si, že ťa tam budú trápiť práve vlasy ale preistotu)
_Mydlo (dostali sme v balíčku)
_Zubná kefka a pasta (v balíčku bola tiež, ale taká typu drátenka, pred operáciou mi to nevadilo ale po operácii by som si s ňou asi roztrhla ústa, odporúčam nejakú fakt jemnučkú, ľutovala som, že som nemala so sebou curaprox velvet)
_Uteráky (koľko ty potrebuješ, ale aspoň 1 na telo a jeden taký do postele keď budeš zombíča a bude ti tiecť krv z úst a všeličo iné, aby si malo pri sebe)
_Župan (felt nice)
_Pyžamo (oblečko, v ktorom prežiješ 4-5 dní, nemysli si ale, že ťa to bude nejako extra trápiť)
_Spravy z vyšetrení, proste papierovačky všeho druhu
_Doklady
_Detské výživky, jogurtíky (vezmi si, jesť nepýtajú a príde na lámanie chleba či zuba, oceníš)
_Balzám na pery (nice to have, lebo sa ti ošúpu ústa ako háďatko)
_Hygiena/kozmetika čo ty potrebuješ to ja neviem
Fáza 4 - Deň O
Čas v nemocnici beží podľa úplne iných pravidiel a časových konštalácií ako tam von. A tak cca už okolo 5-6 ráno ťa príde zdravotná sestra (brat, veď sme inkluzívni) pripraviť na operáciu, kanyla sa stane tvojou novou najlepšou priateľkou (ešte ju oceníš), možno ti dajú bandáže na lýtka (alebo obväzy), nejaký oblbovák (mňa až tak neoblbol, škoda, bola som dosť zvedavá) a čakáš. A čakáš a čakáš. Operačný deň má svoje poradie, ak ti nepovedia, aké máš číslo, opýtaj sa. Alebo rob čo chceš, nechaj svet plynúť pod rúškom inotaja. Prijmi vzrušenie z nevedomého. Operuje sa cca od 8, asi to je všade tak trochu inak, hodnotím z môjho zážitku.
Keď príde na lámanie chleba, vezmú ťa na posteli tak ako ťa mama stvorila (neboj, budeš pod plachtou) na sálu. Tam už je to vcelku priamočiare. Ležíš na stole a zveruješ celý svoj život do rúk iných ľudských bytostí, čo milión rokov študovali, aby ti mohli rezať do úst. Ďalší z nich študovali milióny rokov, aby do teba mohli pustiť chémiu, ktorá ťa privedie do umelého spánku. Celé je to tak trochu dosť freaky, keď sa nad tým zamyslíš, ale niečomu už v tom svete musíme veriť. A tak vkladáš všetku svoju dôveru v lepšie zajtrajšky do rúk cudzích ľudí, dúfajúc, že sa zobudíš.
Po krátkej chvíli zaspíš a o jednu sekundu sa zas prebudíš, keď niekto povie hotovo. Si trochu mimo, no vlastne omnoho menej, ako si čakala. V ústach cítiš, že sa niečo stalo, no vlastne omnoho menej, ako si čakala. Bolo toto všetko skutočné?
Fáza 5 - Den poté
Po operácií to začína. Nie hneď, ale postupne a vo vlnách.
Po operácii sa v tvojich ústach dejú fakt nechutné veci a neviem do akého detailu ich chceš počuť, ale budeš veľa vypľúvať. Nie hneď, ale nejaký čas potrvá, kým jediná telesná tekutina tvojich úst budú zasa sliny. Uteráčik is your new best friend.
Asi máš natrhnuté kútiky, asi všetci máme. Toto som si prečítala na koníkovi a hrozne ma to vydesilo. A mala som – trápilo ma to však z toho všetkého najmenej, necítila som to a bolo mi to jedno, dostala som mastičku, poctivo mazala a na piaty deň sú cca zahojené. Ale myslím si, že honourable mention.
Začínaš vyzerať ako ten smiešny filter s natiahnutou hlavou sťa zemiak, ibaže to nie je filter a ty si naozaj ten zemiak. A o pár dní už máš aj farby ako zemiak. Ale nezúfaj, zemiaky sú ajtak naj zelenina a ty to dáš!
Možno ti pri vyberaní horných zubov museli urobiť plastiku v dutine and that’s okay. Nebudeš chvíľu fúkať do nosa, ale možno ti ani netreba. Dostaneš kvapky. Ani som to necítila.
Prvé tri dni ľadíkuješ. Spätne neviem, nakoľko to bolo efektívne, lebo som ajtak bola nafučaná (ale vraj nie až tak, ako ľudia po operácii v lete) a potom zelenožltofialová, ale ľadíkuješ pokiaľ ti sily stačia. Ale zas nie veľmi, aby si si nespálil tváre. Vďaka modernej medicíne a liekom som v podstate prvé dni tie zuby ani až tak necítila. Starali sa tam o mňa pekne, do žíl prúdili lieky a občas aj infúzky. Keby som nemala hroznú pooperačnú migrénu (moje špecifikum), iné nešpecifikované vedľajšie účinky (zachovávam si štipku lekárskeho tajomstva lebo to bolo proste hnusné) a potom bolesť hlavy, tak by to bolo asi omnoho viac v pohode. Analgetiká zaberali na zuby výborne. Ak by som sa mala vyjadriť k bolesti aj s odstupom, tieto dni v nemocnici boli lepšie ako tie dni doma.
Coping mechanizmy
Na tom celom je super to, že si v tejto situácii (s rozrezanou hubou po narkóze) v nemocnici a nie pod mostom alebo dakde na samote u lesa. Chcem tým povedať skrátka to, že tam majú lieky na všetky problémy, ktoré ťa môžu postihnúť a tak samozrejme aj mne dokázali pomôcť v mojich komplikáciách. Nič neboj. Všetko dobre dopadne.
Čo ale mne špecificky pomáhalo, keď som nevedela zaspať, bola taká meditačná technika, keď máš uvoľniť všetky svaly na tvári. Zdá sa ti to možno priamočiare, ale keďže sme len kostričky obalené svalmi poháňanými elektrinou, toto je big deal. Vždy aj v rekonvalescencii mi to prinieslo istú úľavu. Aj dnes v noci. Ak nevieš ako na to, pomôže aj pootvoriť ústa, alebo si to proste vygoogli.
Ako a čo vôbec budem jesť v nemocnici?
Jedlo v nemocnici jednoducho nie je ako z Michelinskej reštaurácie, ale ja sa snažím hľadať pozitíva a poviem teda, že v každej dobe dňa som si vedela nájsť z toho čo sme dostali niečo, čo sa dalo. Ale boli tam aj riadne food bizáre. No popravde, po operácii ťa iné veci trápia. Hubu až tak neotvoríš a si rada, že si rada. V deň príjmu sa ešte môžeš potulovať po nemocnici, areáli, bufetoch a kúpiť si čo chceš, kávičkovať na lavičke.
V deň operácie ťa už nepustia a potom dostávaš jedlo a/alebo máš svoje nanosené veci. Ja som v deň operácie mala fakt iné problémy ako jedlo až som jedla napokon infúzie. Stáva sa úplne všeličo. Aj sa to u mňa rozbiehalo pomaličky, nechcelo sa mi ani veľa jesť a ani som necítila hlad. Apetít sa začal hlásiť až tak 2.5 dňa po zákroku. Vtedy som si všimla, že sa mi stav zjavne zlepšuje, telo si pýta. (Zlepšuje neznamená, že mi bolo super, ale tak z -500 na -180 zlepšenie)
Fáza 6 - Ideme trpieť domov
Doma, lebo nemysli si, že pôjdeš hneď do práce. Akože zakázané to asi nie je a každé telo má totálne odlišnú dobu zotavovania, no ja by som to fyzicky v office asi nedala. Zotavuješ sa, telo sa hojí, tak sa podľa toho prosím aj zariaď. Hustle culture je už dávno za nami, v roku 2022 2023 2024 sa o seba staráme a oddychujeme. Možno ešte máš aj antibiotiká na doma a to s tým jedlom je náročné riešiť, keď máš ešte tie stehy a tak.
Lieky (pain_killers) sú tvoj priateľ v tieto dni. Ak si proti medikamentom a liekom, tak preskoč tento odstavec. Ja ale nemám rada trpieť zbytočne. Pri liekoch je umením dobre si ich načasovať a aby si stihla večer to okno, kedy zaberajú a zaspala. Nie ako ja, potom budeš po internetoch vypisovať takéto blbosti užitočné veci. Je dobré si načasovať okolo toho aj jedlá, po zabíjačoch bolesti sa ti bude ľahšie jesť – vyskúšané za teba.
Bolesť je ako sínusoida, bolia ťa rany a potom zrazu zub vpredu a potom ťa pichá v uchu a neviem. Nečuduj sa, aj keď je to vraj najbežnejší zákrok, čo sa na slovensku robí, bola to operácia a zásah do organizmu. Pravdepodobne to bolo dosť nechutné a ani by si nechcel vidieť ako ti to robili. Ja teda určite nie. Možno sa ti trochu tie zuby aj posúvajú, nevedia zrazu čo so sebou a tak. Určite si minimálne raz zasvietiš do úst svetielkom mobilu a zdesíš sa. It’s okay, ale už to nerob. Videl si čo si musel and now we move on.
Doma sa ti na tvári možno budú robiť modriny. Tvár už odpuchla a teraz sú na rade farby sveta – žltá, zelená, fialová. Aj kvôli tomuto som nechcela veľmi chodiť medzi ľudí, bolo to na mne trochu brutálne.
Ako a čo vôbec budem jesť doma?
Toto ťa asi hrozne prekvapí, ale nie je to úplne tak, že doma už nevieš otvoriť ústa a ješ iba cez slamku kašovité jedlá a ostatné ti museli zakázať. Nevravím, že nemôžeš byť komplikovaný prípad z najkomplikovanejších, no mne už na druhý deň po zákroku v nemocnici primárka hovorila, že ak nebudem cvičiť sánku a otvárať ústa aj keď to bolí, zatuhne mi a rozhýbať to je omnoho ťažšie. Toto je zjavne aplikovanteľné na všetkých, sánky máme všetci, či?
To ste ma mali potom vidieť, ako som celý deň trénovala (nie prehnane veľa, ale častejšie počas dňa). V deň odchodu z nemocnice som už pekne otvárala ústa. Prečo to hovorím? Lebo hoc prvé dni sa ti ani nebude chcieť jesť, no potom už hej! A ty môžeš jesť do istej miery aj veci, čo trochu kúšeš, napr. chlieb vnútro chleba či rohlík, ale môj tip je robiť to prednou časťou chrupu. Vyskúšané za vás, chleba s maslom nikdy nechutil lepšie. Avšak žutie vpredu je náročnejšie, vyčerpáva a nezješ toho úplne veľa. Ber to skôr ako bonus pre odvážnych. / Chcela som robiť recenzie kašovitých jedál pre deti, také tie výživky, čo sa hrajú na boloňské špagety, no je to pomixovaná mrkva a zemiaky. Zjedla som 2/9. Nie sú veľmi dobré. Vlastne boli dosť hnusné, chudák malé deti. Prestala som to jesť a našla si iné záľuby, napr. vývary či pomixované polievky z Lidl Chef edície.
Fáza 7 - Vyberanie stehov
Tohto som sa tiež kúsok bála, keď som videla, ako mám pošitú hubu, no bola som presne 2 minúty v ambulancii a stehy mi doktor vybral asi tak za 30 sekúnd! Ja neviem, ale zdal sa mi hrozne efektívny a to mám rada. Skoro som to necítila, iba asi na nanosekundu, keď nožničky napli steh, no potom som nechápala, že už je po tom. Z tohto zážitku som bola najviac prekvapená. Vyberal mi ale iba dolné, horné mali vypadnúť samé. Trvalo im to teda ale omnoho dlhšie ako spomínané dva týždne, ale to je jedno, raz to jednoducho vypadlo. Nerieš.
Fáza 8 - Týždeň/dva poté
Vybrali ti stehy, už neberieš lieky alebo možno ešte posledné vrecúško si dáš po výbere, možno ani nie. No ešte stále ťa bolí smiech. Ale neboj, už teraz sa môžeš smiať a ono to čoskoro prejde. Na čo ťa ale nikto nepripraví sú tie diery, čo ti tam v ústach po tom všetko zostanú. Mám pocit, že o tomto sa vôbec nehovorí. Vlastne o ničom z tohto, ale o tomto už vôbec. 😀
Toto som si už v predstihu nedoštudovala a po výbere stehov to v tých ústach vyzerá všeliako. Chodíš a svietiš tam ako do Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Možno to vyzerá, že sú tam nejaké krátery. Stehy sú fuč a ty na moment stresuješ, že sa ti rozostúpi zem v ústach a spadnú ti tam nekašovité jedlá. Je to okej. Teraz už viem, že je to okej, ale vtedy som to zistila len vďaka Modrému koníkovi, kde si niekto odfotil vnútro úst. (fuj ale akože ďakujem neznáma žena, vyzeralo to dosť podobne ako u mňa a potom sa jej to zhojilo – nádej. Fórum si dohľadajte na vlastné riziko)
Každopádne, vyzeralo to tam všeliako. Každý deň, keď som si tam po umývaní zubov pozrala, dokonca ináč. Ľudské telo je mágia, vôbec nechápem, ako to, že sa vie tak krásne zregenerovať na takom temnom mieste, ako je dutina ústna. Pripomenulo mi to nezmara zeleného, ktorý si vie nechať dorásť chápadielka a ktorého som obdivovala už na základnej škole. Ono to tam popravde občas aj vyzeralo ako on/o.
Sečteno podtrženo – moje telo to dalo za dva týždne. Po skoro dvoch týždňoch od operácie som sa odvážila už aj jesť ako predtým. Ono furt máš trochu obavy, tvoje ostatné zuby majú zrazu všetku voľnosť sveta a nevedia, ako s tým naložiť, a tak niekedy zacítiš tupú bolesť. Ale to už je fakt nič, po tom všetkom, čo máš za sebou. Keby som nemala ešte hore stehy, tak väčšinu času som aj zabudla, že mi niečo je. Musím ale povedať, že v našej rodine je veľa nezmarských génov a rýchlo sa regenerujeme, aj som do toho išla s takým mindsetom, že veď predsa, my sme takí. Nezmari či švábky.
No a ako to teda celé hodnotím?
Tento nečakaný nevyžiadaný zážitok s odstupom času? Išla by som zas? Musím to povedať takto, ak by som mala ešte raz štyri zuby – išla by som znova. Dokonca niekoľko krát za posledný rok som si spomenula/uvedomila, že ja už nemám v ústach žiadne osmičky a dosť ma to vnútorne zahrialo pri mozgu. Niekedy absolútne náhodne, len tak pred spaním. Lebo to bolo trochu aj mojou nočnou morou, tieto zuby sa vedia ozvať v momentoch, keď to najmenej potrebuješ. Vlastne v absolútne najhorších chvíľach.
Ak si to dočítal/a až sem, asi ideš na operáciu zubov múdrosti? Lebo toto bol fakt dlhý článok. Alebo sa ti len chce ma čítať? Ktovie, každopádne, budem rada, ak toto hocikomu pomôže. A aj ak to aspoň 1% pomôže destigmatizovať strašiaky, akým je aj výber štyroch osmičiek, o ktorom si teda na internete veľa nepočítaš. Daj mi kľudne vedieť tvoje skúsenosti s týmito podivnosťami 🦷
P.S. Vraj je lepšie vyberať si zuby v zime ako v lete, v lete to viac opúcha. A ešte že, nečakaj, kým budeš mať zápaly a budeš na antibiotikách. Lebo tie zápaly ajtak musíš prv vyliečiť a až potom ísť v dobrom stave na stôl či do kresla.
Toto nedávno podstúpila moja kolegyňa, úprimne som nevedela do tej doby, že sa to robí, len tak, na vyžiadanie a prišlo mi to dosť divné. Ale momentálne už tomu rozumiem a považujem to za veľmi rozumné predchádzanie životných strastí 😀
Prispievam svojim zážitkom pre budúce internetové generácie:
1. horná osmička mi rástla počas 2.skúškového na VŠ. To chceš, k tomu všetkému stresu, ako nahrabať dosť kreditov, aby si prešla do ďalšieho ročníka.
2. horná osmička mi strašne chcela vyrásť niekoľko rokov, ale až RTG na vlastnú žiadosť odhalil, že nemôže, lebo nemá miesto a rastie do koreňov sedmičky. Takisto som ju podozrievala, že je pôvodkyňou mojich migrén, takže sme naše cesty rozpojili pod lokálnou anestézou. (Čiastočne asi bola pôvodkyňou migrén, ale tie odo mňa neodišli – smutný smiech.) Aktuálne našla odpočinok u mňa v šuplíku medzi šperkmi, chcela som si ju dať pretvoriť na prívesok, ale spätne to beriem skôr ako poistku do budúcnosti, veď možno sa niekedy ňou bude dať nahradiť iný zub, ha. 😀 Alebo sa aspoň pobavím na niekom, kto ju v tom šuplíku nájde. Inak môj najväčší des bol, že mi zubár zub vytrhne aj s kusom sánky. (Reálne varovanie pre všetkých.)
Súhlasím, nedívajte sa na ranu po zube – je to fujka. Nechcete to vidieť. A nepichajte do toho jazykom, čo ak prídete na to, že sa vám cez ranu fakt začína droliť sánka?! 😀
Už mi rok rastie jedna spodná osmička, čo je doprevádzané občasným fajným hnisaním, našťastie bolesti sú sporadické. Zubár mi ponúkol, že mi ďasno oreže hneď počas preventívky, no v šoku som slušne odmietla.
Nedávno začala rásť aj druhá spodná, ktorá je podľa RTG úplne degenerovaná a 2 zubári mi o nej tvrdili, že nevyrastie, lol… Samozrejme sa to začalo presne v rovnaký týždeň, keď som prišla na to, že som tehotná a bez anestetík si do toho šparkať nenechám… Utrpenie, here I come.
Takže rada pre všetkých, dajte si to všetko vytrhnúť ideálne hneď v dvadsiatke, odtrpte pár dní a majte svätý pokoj!
Wow okeeej! Zu ďakujem, že si prispela do tejto časovej kapsuly zubných stories pre budúce generácie. Dobre, že toto na koníkovi nebolo, lebo keby som čítala o droliacej sánke, neviem neviem
Prajem ti veľa síl a nech ťa utrpenie počká do doby, keď sa môžeš anestetikovať, totálne súcitím, určite by som do toho tiež nešla bez pomocných látok 😀
Inak nie som si istá, či je to úplne len na požiadanie (ale asi hej, len potom si to musíš platiť celé), u mňa to bolo aj to, že mi to spôsobovalo problémy (tlaky, pnutie, už aj pri smiatí), naivne som si myslela tiež, že možno mi to pomôže s migrénami, lebo okolo tej doby sa mi zhoršovali. Tie stále mám, ale mám pocit, že trochu to pomohlo. Ale úprimne, moje osmičky boli v katastrofických polohách, od cca 20 rokov, keď som ich prvý krát uvidela na rtg (pred ročným odchodom do zahraničia) mi zubárka odporučila, aby som si to radšej odfotila do mobilu a mala to pripravené in case of need. Nič ma nedesilo viac než žeby som to musela riešiť niekde v Portugalsku 😀 No a keď som prišla teda v ten osudný rok operácie na preventívku, že čo s tými osmičkami, že mi robia zle, tak môj zubár sa pozrel do úst a rovno ma vypísal na stomatochirurgiu, že radšej to ani nejde on skúšať. Pôvodne som tam ale nešla s tým, že by som chcela vyberať všetky, ale tak to posúdili a ja že OOOOKKKKEEEEJJJ?!!!!??? a zvyšok je už históriou 😀
Cely cas ako som toto citala som myslela na to, ako mi to velmi pripomna knizku Solenoid od Cartarescu-a 🙂 Ak si to este necitala tak odporucam
Nepoznám vôbec, ale môžeš si byť istá, že si to teraz vyhľadám! 🙂
Wow, netušila som, že sa takto naraz vyberajú osmičky na operačnej sále. a paradoxne som si to čítala v noci, keď som nemohla spať 😀 mne našťastie vyberali iba jednu s lokálnym umŕtvením a bolo to veľmi bezproblémové. súcitím s každým, komu zubky múdrosti robia taketo problémy. inak iba jedna poznámočka k obsahu, MZV je min. zahraničných vecí 😀
Upsssssss 😀