Sprievodca galaxiou Tel Aviv

  Mimo zóny komfortu. 
Keď som povedala doma, že idem do Tel Avivu, vzniesla sa vlna paniky, babka že či ma život omrzel,  či nepozerám správy a podobné obdobné predsudky. Človek sa len nesmie nechať znechutiť rečami “Tak tam by som teda nešiel” a proste ísť. Niekedy sú to práve reči, čo nás odradia od emigrácie zo zóny komfortu. Pritom život tu beží ako kdekoľvek inde, len tak trochu rýchlejšie. Všetci vodiči si tu asi myslia, že sú komparz vo Fast & Furious a viac sme mali strach z toho, že nás prejde kolobežka na chodníku ako z toho, že nás niekto na ulici zastrelí. (Naozaj, keby ste počuli tie komentáre a otázky z domoviny, že či ešte žijem, trapasík). Stačí si naordinovať menej televíznych novín do života a je to. Ďalšia pozoruhodnosť pre mňa bola povinná vojenská služba, mladí nad 18 majú výcvik a denne stretneš po meste stovky mladých v uniformách rôzneho charakteru, tí v službe nosia so sebou aj zbrane. Na jednej strane trochu creepy na druhej strane to navodzuje dojem bezpečia. Paradox. Takisto vždy pred vstupom do obchodného centra alebo nejakej väčšej budovy sa kontrolujú tašky a aj kufre áut. A okrem toho tu život ide úplne bežne, rodia sa deti, pije sa káva, všetci všade bicyklujú, je tu mega teplo v januári ale samozrejme, že ja som jediná v šlapkách a Izraelčania vetrovky a čižmy, všade bauhausy, more šumí rovnako ako inde a potom je tu aj more hummusu [čítaj chumus], a keby sa z cíceru dali stavať aj domy, izraelčania by to tak určite urobili. Len ten falafel je tu akosi chutnejší.

  Tipy a triky  
Kedže som telom aj dušou za slow travel, rozhodli sme sa pobudnúť celý týždeň iba v Tel Aviv a poriadne ho prešacovať, úplne bez hanby, všetkými zmyslami a veruže, bolo čo pozerať. Veci, ktoré treba v Tel Aviv skúsiť sú isto miestny falafel a hummus hockde, blší trh v Jaffe (Jaffa Flea Market) pre jeho atmosféru a dizajn obchodíky, kaviarničky, reštiky, handmade tvorcov, čačky. Pri každej možnej príležitosti sa zastaviť na pláži a oddýchnuť si od ruchu veľkomesta, navštíviť starú Jaffu, kde nájdeš trochu histórie a aspoň pol dňa si vyhradiť na Tel Avivské Art Museum, ak si na také. Isto iste maj oči na stopkách a kukaj na ten všade prítomný bauhaus, navštív štvrť Florentin a tam si napríklad očekuj Levinsky market plný korení a daj si kávu v Cafelix, majú aj filtre a fajn koláčiky, na Tel Aviv cenovo dosť v pohode. Na Dizengoff street sa zasa stále nájde niečo zaujímavé, pre každého dačo.

  Shabat  
Niečo, čo ťa rozhodne môže v Izraeli zaskočiť nepripraveného – shabat. Kultúrne okienko – shabat (pre vyznávačov židovskej viery) začína v piatok po západe slnka a končí v sobotu po západe slnka. Nesmie sa šoférovať, variť, pracovať vo všeobecnosti a ani používať elektronické zariadenia, svetlá. Zjednoduhšene – nič nerobiť a oddýchnuť si, byť s rodinou. Naordinovať si každý týždeň poriadny odpočinok, to mi vôbec nepríde odveci. Samozrejme, ľudia si to podľa svojej viery prispôsobujú, nie všetci sedia o sviečkach, ale v obchode si veru nič nekúpiš, všetky sú povinne zatvorené a ulice boli večer riadne vyľudnené, naopak, sobota – kopec ľudí v parkoch a na pláži, oddychovací mód. Ako turista si teda musíš urobiť zásoby v piatok ráno a sobotu si môžeš bezbreho užiť na pláži, kde sú všetci. Príde mi to ohromné, najväčšia koncentrácia vier na meter štvorcový, spolunažíva, oddychuje, užíva si sobotného slnka.