Prečítanô / máj jún júl

Aby som nič neostala dlžná svojmu knižnému svedomiu vedomiu aj podvedomiu, musím si tu zrekapitulovať litery až od mája, lebo tam presne som odovzdávala diplomky a prestala písať zo života hmyzu, lebo zrazu bolo toho hmyzu toľko, že by sa z toho jeden aj zbláznil. A tak teraz pekne v kľude moje knižné spovede za tri mesiace, lebo som isto aj posľubovala kadekomu možno aj tebe, že sa k nim vyjadrím.

  máj – bláznovstva čas  
Dokončovanie diplomovky do zdarného konca sa zásadne podpísalo na zníženom príjme písmenok, skôr som ich dávila do textového editoru LaTeXu a tak iba dve knižky:

   Mohamed Choukri – Nahý Chlieb – knižku som si vzala z poličky náhodne a samozrejme kvôli obalu, no neostala mi nič dlžná, real zápisky z autorovej mladosti, veľmi raw, bez omáčky – veci tak ako sú alebo aj v Maroku niet času na omáčky, páčilo, aj keď po takých knihách bežne nesiaham
       
   Ryú Murakami – V polévce Miso – tak toto bola riadna japonská podivnosť od brutality cež sex až po mystiku

  jún  
V júni som sa snažila dostať back on track a celkom som sa pochlapila poženila veď aha, a samé lahôdky podľa mňa ten mesiac aj keď som mala pred štátnicami, i keď len štyri, ale zdroj beriem aspoň za ďalšie štyri pochop, vlastné mierky

         
   Ayn Rand – Zdroj – jedna zo zásadných kníh, hodne veľa hlášok som z nej zazdieľavala na mojich instastorkách a dostala som asi tak 6267 otázok, že čo je to za kniha. Táto je to! Samozrejme, treba ju brať aj s rezervami a medzi riadkami, tak ako život a všetko, ale na to, že mala 800 strán som sa do nej tak extrémne zažrala, že som ju zhltla za niekoľko dní.

   Pasi Ilmari Jääskeläinen – Magický průvodce městem pod pahorkem – zo začiatku to bola trochu nuda ale asi tak v polke ma to začalo hrozne baviť, kedže hmla sa začala odmlžovať, aj keď podľa mňa aj tým, že má kniha dva konce, tak vlastne nevieš že čo alebo čo, no je to tiež riadna dávka fínskej podivnosti a zároveň pokrokovosti, lebo v úvode som ani len netušila, že to vyeskaluje až do takýchto tém

   Haruki Murakami – Na jih od hranic, na západ od slunce – nebola som úplne unesená, ale stále je to Murakami a je príjemné ho čítať aj keď na konci neviete nič viac ako na začiatku

   Erlend Loe – Koniec sveta ako ho poznáme – Tretia z kníh o Dopplerovi, autor ide do poriadnych dekadencií a neviem ani, či sa mi to tak moc páčilo, ale chcela som dokončiť túto nórsku komiságu

   júl – všetko je len čo je dnes  
Tento mesiac sa už pomaličky šplhal na bežnú spotrebu a nebyť toho Foera, tak by to možno dopadlo aj lepšie.

     
   Rudolf Fábry – Uťaté ruky – toto som si chcela požičať už hodne dlho a ako vyšla taká fajn zrevidovaná verzia a objavila sa konečne v knižnici, už mi nič nebránilo ponoriť sa do slovenského sureálneho básničkarenia

   Doris Lessing – Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť – deň pred odletom do Ríma som sa zastavila v knižici a objavila tam túto mini knižočku antroposociologických esejí od pani Lessing a tak som sa v lietadle ponárala do tajov ľudskej rasy a kolektívnych myslení   

   Haruki Murakami – Spánek – krátka Harukiho poviedka, na ktorej ma veľmi bavila jej atmosféra

   Jonathan Safran Foer – Here I am – na túto knihu ma nalákala nejaká náhodne vypľutá reklama na recenziu v denníku N a ja som teda taká odvarená z toho nebola. Bolo to zaujímavé, ale to dočítanie tejto hrubikánskej knihy mi asi nestálo za tú upomienku, čo som si narobila v knižnici. Nehovorím, že bola vyslovene zlá, ale asi som čakala viac. Na jednej strane to bol zaujímavý insight do rozpadajúceho sa manželstva a životného obdobia, do ktorého ja zatiaľ nemám dosah a ukázalo mi to, ako ja nechcem komunikovať s ľuďmi a ako ja nechcem komunikovať v potenciálnom manželstve a ukázalo mi to, že komunikácia je to najdôležitejšie v medziľudských vzťahoch, to hej. Takisto ma bavil insight do židovskej kultúry

   Gabriel García Marquéz – Sto rokov samoty – Vo vlaku domov z Prahy po miliónty krát som sa do nej nevedela začítať a prečítala sotva 14 strán no a presne o mesiac som ju zhltla za dva dni aj s naviakmi a môžem prehlásiť, že je to zatiaľ moja kniha roka 2018 a raz si ju osvojím aby som po nej mohla siahnuť kedykoľvek. Majstrovsky napísaná, realisticky magická, magicky realistická ja neviem. Krásne

   Amélie Nothomb – Zabiť otca – Keď neviem kam z knižných konopí, siaham v knižnici po Amélii, len tak, lebo vždy to bude fajn napísané