A tak bývam sama. Ja a moja malá polička knižiek. Moja kuchyňa postindustriálny socpunk so stiahnutými tapetami už asi dva mesiace, ale okej. Raz jej steny spoznajú omietku, fakt, možno čoskoro. Budujem si tu svoje Macondo a práve píšem z kuchynského stola, ktorý v mojej izbe zatiaľ používam ako písací. Dokonca ešte nevlastním ani posteľ.
Imania, ktoré vlastním a neboli tu pred mojou inváziou:
– hodinky v tvare robota, ktoré prehlušujú ticho mojej samoty neúnavným tikaním (vidno, že teraz veľa čítam Marquéza však) – dar
– hipsterská stolička, ktorú nájdeš v každej alternatívnej kaviarni, v počte jeden kus, ono je to tak trochu stolička do jedálne, takže to, že sedím za jedálnym stolom v podstate úplná harmónia a splynutie nábytku
– tienidlo na lampu, ktoré vôbec netieni, ale páči sa mi
– harman/kardon repráčiky, ktorým musíš niekedy hladiť káble aby išli, desať rokov je desať rokov
– žltá lampa, ktorú som si vysnívala v Izraeli
Biele steny zatiaľ bezbreho užívam, než ich niečím zaplním a svoju obsesívnu potrebu vytvárať koláže v priestore kompenzujem na záchode lepením materiálov, plagátov a textov z výstav. Výstavky na záchode, curated by Ja. A život dajako už len plynie a mne predsa nič nechýba. 
Do pozornosti na tejto fotke dávam lampu, po ktorej som túžila od čias Tel Avivského airbnbíčka a že niektoré sny je veľmi ľahké splniť, najmä v Ikey. Tienidlo na lampu, ktoré vôbec netieni, ale mne sa mega páči aj počas toho ako mi žiarovka vypaľuje zrak a zároveň mi vizuálne korešponduje s najnovším prírastkom a teda stoličkou, čo som našla na Favi.
krásne máš! bývať vo svojom a plniť si malé interiérové sny je najsuperskejšie. 🙂
Vyzerá to veľmi cool, nič iné od tak esteticky zdatného jedinca 🙂
hej no, zatiaľ len v rámci možností, ale aj tak je to goál :Dďakujem Tinny!
joj ty lichotník si 🙂