Ak vám to stačí, nečítajte ďalej, všetko podstatné už viete, no ak chcete o mne vedieť aj niečo iné čo sa nenachádza v štrukturovanom životopise – keep on reading. Oproti charakteristike zo začiatku roka 2011 sa udialo pár zásadných zmien: Trochu som povyrástla, oryšavela a stratila potrebu písať o sebe v tretej osobe. Na maturitnej stužke som mala meno Domi, pehy mám stále, nefajčím aj keď som to skúšala, mandarinky vraj nemám jesť kvôli alergii,ale jem ich ajtak. Z najväčšej zloby idem maturovať. Pani profesorka mi na slovenčine raz povedala, že štylista zo mňa nebude, no ja bojujem a píšem tu svoje strasti s pochybnou štylistickou výstavbou. Teraz mám 19 rokov, zasekla som sa niekde medzi detstvom a dospelosťou, ani na farbičky už nemám čas a tak ostali len tie električky. Dokonca som prestala používať bombičkové pero. Môj záujem o čosi iné ako mikinyArifle som začala pestovať v 14tich, keď som si kúpila prvý zelený sveter s gombičkami z H&M a bola som z neho totálne namäkko ešte pár mesiacov, odvtedy prešlo päť rokov, moja skriňa je plná svetrov, košieľ mám viac ako tričiek, no zelený sveter tam stále je. Aká to Tradicionalistka. Táto charakteristika vzniká v čase, keď by som sa mala učiť, avšak môj pobyt na gymnáziu sa nesie v duchu štvorročnej permanentnej prokrastinácie, tak radšej budem pokračovať. Moja izba je vo večnom prekliatí neporiadku, vďaka nášmu úžasnému gymnáziu sa u mňa vytvorila porucha sústredenia alebo aj keď ma niečo nezaujíma, nedokážem to vnímať, v sprche trávim asi 60% života rozjímaním nad mojim ironickým životným osudom, stihla som si splniť pár fakt dlhoročných snov, pred pár rokmi som nemala žiadne sebavedomie, málo sa snažím a vo filharmónii mávam husiu kožu. Okrem toho robím aj také bežné veci ako: [bostonské] pitie čaju, fotenie na film, fotenie na pamäťovú kartu, hranie na husličky, počúvanie hudby (občas mám také obdobia keď len vážnu, esp. cellové koncerty a niektoré extraobľúbené kúsky) najmä indierocku a alternatívy čo sa ma drží nejeden rok, strihanie si vlasov, učenie sa, objavovanie novej hudby ja jútube, chodenie do čajovne (poďte dakto!), posielanie pohľadníc a listov, upratovanie (skoro celý život, permanentný event). A dozaista aj iné veci, ale o tom potom.
