FINLAND VI. – Winter is coming!

Pri zhliadnutí nadpisu si možnože pomyslíte, že hentej ryšavej už poriadne zašibalo z toho severu, pár nadšencov možno rozpozná podprahový odkaz na Game of Thrones, no ja dodám iba jediné: FÍNSKA REALITA! Naše fínske jaroleto (mali sme tu asi dva týždne od 6 po 9 stupňové teploty) končí, dnes ideme pod nulu, rovno preskakujeme jeseň a v nedeľu bude snežiť. Mám sa k tomu vôbec vyjadrovať?

  Zo života povrchného  
– za ten čas čo som sem nič zmysluplného nenapísala som stihla štyri série GoT, následne pochopila, prečo sa o tom tak divoko bavili spoluhráčky na orchestri a teraz už neviem čo robiť so životom, poslušne vyčkávam na piatu season
– začala som verejne snapchatovať ako divá, kedže som sa cítila previnilo za tie vlogy, snepčetom snáď aspoň trošku napravujem reputáciu skrze fínske jazykové okienka a mini videá
– kúpila som si kanken. Napriek tomu, že som ho hodne dlhú dobu na Slovensku ignorovala, odsudzovala ako predražený hipstr ruksak, tu som to už nevydržala. Dva dni po tom, ako si spolubydlo kúpila ten svoj, našiel si i ku mne cestu jeden – filajový fialový! Nutkanie ma chytalo už po prvom mesiaci, keď som kanken videla snáď všade, na 5 ročných detičkách na prechádze zo škôlky až po 80 ročné babky v MHD. Pred pár dňami mi o ňom začala rozprávať na jednej lecture spolubývajúca, že by chcela ten batoh s líškou. A kedže akurátne prebiehali nejaké šialené výpredaje aka Vaasa CityStorm, kankenisko bol v zľave! Dva dni po tom, ako si svoj tmavý khakhi zelený priviezla domov Leti, boli pod jednou strechou hneď kankeny dva a poviem vám, lepšie som urobiť nemohla!

  Zo života internátneho  
Ako možno viete, neviete, tušíte alebo ste sa dovtípili, žijem si tu na fínskom internáte. Prívlastok fínsky som použila zámerne, lebo to zďaleka nie je to, na čo sme ste zvyknutí na Slovensku či v Česku. Fínske internáty sú poväčšine robené na štýl bytu, to máte napríklad u nás takto, že sme tu tri dievčinky, každá máme vlastnú izbu a v tomto našom malebnom dvojposchodovom bytíku máme spoločnú kuchyňu a kúpelňu. Oproti slovenskej realite je toto niečo neskutočné, hlavne čo do rozmerov izieb a spoločných priestorov a v neposlednom rade zariadenia kuchyne. Máme tu na byte normálne elektrickú rúru a takú fínsku kuchynskú linku, prívlastok je zas privlastnený zámerne, lebo v tejto krajine nevyčerpateľných možností obsahujú kuchynské linky napríklad aj takýto vynález.
Pre mňa ako domaseda domaštudujúceho bol internátny život dosiaľ celkom neprebádané územie a vcelku som i mala obavy. Bodaj by aj nie! Čo ma teda internátny život naučil?
– duševnej vyrovnanosti – niet nad lepšie psychologické cvičenie ako keď si spolubydlo navarí v mojom hrnci a nechá ho dva dni špinavý v dreze
– kreativite – raz nám došiel toaletný papier a žiadna z nás sa ho neunúvala kúpiť; po dvoch týždňoch sme ale dali hlavy peniaze dokopy a ukončili tichú vojnu, lenže… Včera sa minula posledná rolka.
– trpezlivosti – kauzu upchávajúceho sa umývadla sme všetky tri statočne ignorovali až do chvíle, keď voda prestala totálne odtekať a dokázala sa v umývadle udržať pol hodinu
– súťaživosti – alebo aj to, že ak vám proste treba vykonať fyziologické potreby a iné veci, využijete prvú každú príležitosť voľnej kúpeľne
– talianskym nadávkam – kedže je u nás zvyčajne vysoká koncentrácia talianov a už len to že bývam s dvoma taliankami, priučila som sa talianskym sprostým slovám a po dvoch mesiacoch a mojej vysokej schopnosti dedukovať, i začínam rozumieť italčine!
Ale nie je to vôbec také hrozné a dramatické, i keď som nás tu vykreslila ako také humusandy, inak sme čistotné a milé, delíme sa o jedlo, Leti ma naučila jesť ovesnú kašu a obe ženušky majú výborný, rozumej kompatibilný hudobný vkus. Musím priznať, že mi svojim spôsobom táto podivná konštalácia bude chýbať. No a taktiež to, že ma už nikto nebude volať Dom s talianskym akcentom.

  Fínske dievčatá  
Absolútne nepochopiteľná vec je pre mňa fenomén holých kotníkov. A to som si myslela, že to sa deje len na Móde zo slovenských a českých ulíc, no ale nie?! Tu je to najväčší štýl roka práve vtedy, keď je vonku -15°C. Vtedy fínske devušky vyťahujú holé kotníky, vykasané rifle a biele nízke konverzy. Ak by som vám mala opísať typickú zástupkyňu kmeňa holých kotníkov vo Finlandii, k tejto kontroverznej kombinácii si ešte pridajte zelenú parku, čiernu Michael Kors kabelku, blond vlasy a je to!
Toto je síce poznatok ešte z januárových pokusov o vlog, no pocítila som potrebu zdeliť vám i tienisté stránky mojich antropologických výskumov, mohla som?

  #OOTD  
Sveter/Sweater (link) – Sheinside
Šaty/Dress (link) – Romwe
Nohavice/Pants – Clockhouse
Batoh/Backpack (link) – Oasap
Hodinky/Watch (link) – DanielWellington
Boty/Boots – Rieker

  My všichni školou povinní  
Uznala som za vhodné, že je načase prezradiť vám niečo i o škole. Otázky na asku tomu jasne nasvedčovali (tie nepublikované, pôvodne pre vlog). Pekne poporiadku, študujem na Vaasan Yliopisto – teda University of Vaasa, pre národomilcov na Vaasanskej univerzite. Kedže som si predmety mohla navoliť z prakticky viacerých odborov, neviem vám povedať čo presne študujem, no myslím si, že vám bude stačiť vedieť, že je to niečo okolo computer science. K tomu som si vzala konverzáciu v angličtine s príznačným názvom Oral Skills (z toho sa mi smial snáď každý, kto sa to dozvedel), kurz fínčiny a kurz fínskej histórie. Chcela som si vziať aj nejaké predmety z filozofickej fakulty ako napr. Creative Writing, ale… Zasa netreba to preháňať všakže.

Systém je tu totálne odlišný ako ten u nás. Predmety nezačínajú jeden týždeň a nekončia pred skúškovým. Každý predmet začína obrazne povedané kedysamuzachce a končí tiež podľa potreby. Pri mnohých predmetoch taktiež nie je pevný rozvrh, každý týždeň to môžete mať totálne inak. Semester je rozdelený do troch periód. Predmet spravidla trvá jednu, maximálne dve periódy. Po každej perióde je exam week, po druhej dokonca exam dvojweek. Prvú periódu už máme za sebou a teraz sa blíži ten spomínaný exam dvojweek, pre lenivých erasmákov ako my – rest week. Ja som ešte bohužial či bohudík nemala žiadnu skúšku. No aj taký je život. Ani v tomto druhom období ma žiadna nečaká a neviem si vybrať, či sa z toho radujem alebo stresujem. Nemám síce skúšky, ale kade tade treba robiť assignmenty, zadania a iné projekty. Veľký dôraz sa tu kladie na samostatnú prácu, prácu v skupinách alebo prezentácie. Čo do technickej stránky, škola je perfektne vybavená, vidno, že peniaze tu idú správnym smerom. Ako exchange študenti sme taktiež dostali zdarma 1500 výtlačkov a knižnica je miesto, kde sa fakt dá študovať! Nie ako u nás na TUKE, kde je to najväčšie party hardy miesto a nepočujete vlastného slova cez prekrikujúcich sa španielskych erasmákov posedávajúcich na mechoch. Tu je to miesto, kde sa fakt maká a akonálne prekročíte jej prah, ovalí vás to brutálne študijné ticho. Na to som si musela hodnú chvíľu zvykať. Kedže ako som vyššie spomenula, dôraz sa tu kladie na group work, v knižnici si viete na túto príležitosť booknuť miestnosť, kde máte všetko čo potrebujete od projektoru, monitorov až po tabule atď.

  Fotky  
Andrej Šulaj

  Epilóg  
Dnes idem na ďalšiu sitsit párty, no táto bude rýdzo fínska (ah ja nešťastnica, upísala som dušu diablovi), tak mi držte palce, nech to prežijem bez ujmy na zdraví a bez defektu po ceste domov. Zatiaľ sa ma môžete na ASK.fm opýtať, či mi nebola zima pri fotení,alebo mi napísať, o čom by som sa mala ešte v budúcom fínskom článku rozpísať. V zálohe mám ešte mestskú hromadnú dopravu. Alebo ak si myslíte, že si to zaslúžim, môžete ma potešiť fejzbukovským hlasom v blogeroviroka. Sa vám to oplatí na deťoch! 😀