8 vecí, ktoré by si si mal na Montmartre všimnúť

V zásobárni fotiek ukrývam ešte kadečo a určite by som si tu rada zaznamenala aj tento lenivý výlet v Paríži, ktorý pozostával z plánu nič neplánovať a len sa tak vandrovať, vyšlo to priam dokonale. Kedže sme bývali na Montmartri (o tom asi ešte napíšem dakde), ďaleko sa nám odtiaľ ísť ani nechcelo a tak ako som písala, že Paríž bez ajfelovky je vlastne celkom fajn, bez Sacré Cœur by som si ho asi predstaviť nevedela, gýč ktorý ma roztápa. No Montmartre nie je len bazilika a pozlátko, všakže. Ale o tom ďalej…

Album dnešnej článkotvorby a taktiež hudba nášho parížskeho apartmentu
[youtube https://www.youtube.com/watch?v=jTMSguDFlMI]

  1/ Bazilika Sacré Cœur  
Keď už pri nej bývaš, no nechoď tam. Bol to pre nás taký štartovací a aj orientačný bod. Samozrejme, ambície dostať sa dnu sme nemali, takže sme odišli spokojní, fajnový výhľad na mesto, no na nás moc veľa ľudí. Proste prídeš kuk a ideš ďalej. Ale aby ste si nemysleli, že som totálny hejter pamiatkovej turistiky, tu by som sa prišla kuknúť zas a hlavne by som si vybrala taký čas ráno o ôsmej, bez masy ľudí.

  2/ Street art  
Je Montmartre a Montmartre. Sú uličky, kde si ľudia stúpajú po hlavách a sú potom aj celkom opustené, kde sa môžeš stratiť a tváriť, že si francúz. Pár tých, ktorým by si sa najradšej vyhol ale to z logistického hľadiska nie je možné si aspoň trošku môžeš užiť vďaka kreslenkám na stenách, je ich tam teda hojne.

  3/ Panoptikum bizáru  
Potulovaním sa s očami dokorán uvidíš občas riadne bizardnosti, ako hento dieťa vo výklade alebo si môžeš kúpiť ruky, jelenie lebky.

  4/ Ruiny  
Nie všetko je načančané, nie si predsa na Champs-Élysées, treba prijať aj takúto stránku veci. Montmartre to sú aj ruiny a bordel. Všímaj si to, reflektuj, treba sa aj kriticky pozrieť na svet občas. A to ešte vôbec ani nie je to najstrašnejšie, čo sa dá v Paríži vidieť.

  5/ Vintage shopy  
Sekáče sú tu hodne predražené, zdalo sa mi, že tam to nie je vecou šetrenia peňazí ale skôr takého, ako to povedať, hipsterstatusu. No ak ti ide francúzština a herectvo dokopy, zjednať sa ti veru podarí, veď zarobiť chce každý. To bol aj príbeh klobúku môjho života, no a kedže ja som francúzsky vedela tak maximálne merci a oui, Ivanovi som nakázala nech povie ujovi, že akú cenu si predstavujem a on prv že nie nie, určite nie a už sme v tom jednom shope boli možno aj pol hodinu, pol hodinu som ho tam skúšala, no zdal sa mi drahý klobúčisko a tak som napokon k pokladni išla iba s koženým opaskom a ako už idem platiť, tak ujo hovorí, francúzsky, ale ak by sme to preložili do východniarčiny, niečo v zmysle: no davaj to sem. Tváril sa pri tom strašne tragicky a akože naštvane minimálne ako herec v nejakej gréckej dráme, a my sme sa rehotali ešte desať minút po ceste domov. Zasa si nemyslite, že sme ho tam ožobračovali, zjednali sme to o 10 euríčok dole, z 25 na 15, no za ten skvele padnúci klobúk to stálo.

  6/ Tombées du Camion  
Vojsť práve sem, to bola vec čistej náhody. Už sme boli hodne na pokraji spoločnosti pomaly niekde v zabudnutí, tak sme si vybrali náhodnú uličku, kde sa reku poberieme nazad a že tuto. A ja že aha čototuje pekný výklad (určite som nemala dioptrie a videla iba nejaké machuľky, ale estetiku ja teda vidím furt). Teta predavačka nám vysvetlila, že čo to je. Že vypadnuté z kamióna. Mne z toho bolo smiešno aj som bola bola prekvapená, kopec vecí, čo som ja doma povyhadzovala z detstva a tuto ich predávajú za nemalé ceny vzhľadom na to, čo to je. Že vraj majiteľ tohto čohosi vykupoval veci od obchodov čo krachovali a vyrobil si takýto koncept. Čisto z estetiky a vidieť všetky tieto useless veci naskladané do úhľadných formácií, malý estetický zážitok, ale popravde nič som si odtiaľ neodniesla.

  7/ Kaviarenské povaľačstvo  
Kaviarničky, je ich tam milión, francúzi sa radi povaľujú a v takom zimisku sa im ani nečudujem. Vojdi hockde a zohrej si svoju premrznutú telesnú schránku či dušu, nám teda bola pekelná zima (to mi zostalo živo v pamäti) a to bol len november. Ak si pred tým neurobíš poriadny research, zaplatíš si celkom dosť, život praje pripraveným, ale zasa nie je to taká dráma. No mňa to hodne prekvapilo a to som tam došla z Lisabonu, ani nie že z Košíc.

  8/ Sex, svetielka a červená  
Tejto obrovskej ulici sme sa snažili vyhýbať, no na posledný deň tak vyšlo, že sme po nej išli akurát domov nejako, kľudne by som sa zaobišla aj bez toho. Hodne prepchaté ľuďmi a my sme zrovna neboli tie tipy, čo by šli turistikovať do sex shopov, (:D) no je vcelku pozoruhodná tá enormná koncentrácia stánočkov lásky na tak malej ploche.