8 tipov na spásu duše II.

Hovorí sa, že ak chcete spoznať pravú tvár človeka, posaďte ho za spomalený internet. Ja ako človek pestujúci mentálny masochizmus, rozhodla som sa overiť toto staré porekadlo a hľa – zasadám za vyčerpané dáta (spomalené) v Štiavnických vrchoch (kde maximum je prosím pekne Edge) [=čiže spomalenosť na druhú] a dva dni dávam dokopy článok, ktorého výroba by ma normálne stála asi tak dve hoďky čistého času. Tak snáď aspoň bude stáť zato a trošku vám vyinšpiruje tento prvý septembrový deň!

Ďalší z blogov, ktorý si podľa mňa zaslúži oveľa viac čitateľstva než sa mu dostáva – ONEPLUSME. Citlivé úpravy fotiek, vzory a materiály plus Patríciin zmysel pre detail vytvárajú výživnú vizuálnu zmesku.

Nekonečné strunové kvarteto. Proste vezmi guličku, prenes ju na nekonečnú mriežku a čakaj. Počuješ? Pridaj ďalšiu. A ďalšiu. A ďalšiu. Naj to funguje na desktopoch, na mobiloch si to tak neužiješ. Vymysleli to Islandčania, asi za nekonečných polárnych nocí, nečudujem sa im.

Tak ako video killed the radio star, tak i instagram valcuje blogy využívajúc najvycibrenejšiu ľudskú neplechu – lenivosť. Stačí pár skrollov, dvojklikom oddeliť zrno od pliev páčivé od nepáčivých a pocit vizuálnej uspokojenosti je na svete. No i túto bohapustú ľahkosť bytia možno pozdvihnúť na vyšší stupienok, teda spojiť príjemné s užitočným a tento v podstate mentálny idle time venovaný bezbrehému skrollovaniu skrížiť novou brázdou v šedej kôre mozgovej – niečo nové sa naučiť. Nevravím, že to má byť práve francúzština a isto existujú i iné podobne orientované insta accounty, no mňa tento špeciálne zaujal. Na @frenchwords nájdete každý deň nové slovíčko (takisto s prepisom výslovnosti). „Every day, a new French word to discover. Why? Because French is beautiful.“



Podpora lokálov to neznamená len lajkovať handmade počiny na Sashe, no i páčikom či pekným slovom potešiť mladých nádejných fotomágov akým je podľa mňa aj Mitsu v Darkroome, kde nám ukazuje svoj sureálne rozprávkový svet. Tak klikaj!

Minulý mesiac som okrem iných dofinišovala i tieto dve utešené knižky, ktoré vo mne zanechali plno dojmov a pojmov. Dnes vám ich servírujem takto pekne pospolu, lebo ich miera divnosti je temer rovnako vysoká. Tak pekne poporiadku.
  BORIS VIAN – Pena Dní  
Vianovský svet mi sproviti nebol veľmi pochuti, na začiatku som sa cítila akože – what the fuck I am reading; no akonáhle som sa naladila na Vianovskú vlnu, žrala som mu každé slovo jeho surealistického sveta, v ktorom steny menia svoju veľkosť napríklad aj podľa hudby, kde sa tancuje kmitáčik alebo kde pušky rastú zo zeme vďaka ľudskému teplu. Celou výstavbou diela som bola v konečnom dôsledku očarená, ako nenápadne speje od dokonalého života a blahobytu do totálnej dekadencie a tragédie. Ak vás knižný sureál baví, táto knižôčka je rozhodne must-read.
  RICHARD BRAUTIGAN – V Melónovom Cukre  
Nemali by sme súdiť knihu podľa obalu, no v tomto prípade je to veľmi vyrovnaný súboj. Myslím teda slovenskú verziu. Krásna zvonku i zvnútra. O vnútornú krásu sa postaral Brautigan – to je jasné, no a o tú vonkajšiu (a i trochu vnútornú – knižka je ilustrovaná skrznaskrz a každá strana je tak umeleckým dielom) Daniela Olejníková.
Na otázku o čom je knižka V Melónovom Cukre je len veľmi ťažké podať exaktnú odpoveď. Dej sa odohráva v jaZMARe (v anglickom originále iDEATH), kde má slnko každý deň inú farbu, kde tigre jedia rodičov a vysvetľujú aritmetiku a kde skoro všetko, všetučko je uhnietené z melónového cukru. Na druhú noc po dočítaní som musela začať čítať zas, lebo Rišo so mnou dokonale vy_mindfuckoval. Knižku chcem určite prečítať aj v angličtine, lebo už len preklad iDEATH na jaZMAR ma značne zmiatol, tak som zvedavá aký pohľad na vec dostanem potom.

„Interaktívne“ knihy od Keri Smith sa stávajú už pomaly klassikou a ich preklad do rôznych jazykov ich sprístupňuje i tým, čo sa s angličtinou moc nekamarádia. Ja síce preferujem anglické verzie, no pred odchodom do Fínska som mojej najobľúbenejšej kybernetke venovala slovenskú verziu Wreck This Journal = Odviaž sa, aby sa mala s kým odviazať kým tam niesom. Totálne mi táto verzia zapadla do konceptu našich interných vtípkov. & Siahnuť po niektorej z týchto knižiek nebude isto šľap vedľa ak hľadáte inšpiráciu na dárek!

>>Aj keď o pár dní (ehm pár, asi tak tri týždne) budem zas.o.rok.staršie oslávenča, nejako netúžim po ničom špeciálnom po čom by som netúžila doteraz. Skorej sa už duševne pripravujem na môj tretí vysokoškolský ročník a moje infantilné ja kričí – desiatový box! Na ZOOTe som ahkala nad kadejakými, až sa mi polovica vypredala *smutný pohľad*.
>>No ešte viac ako že budem hladná sa obávam toho, že budem smädná a ťahať so sebou furt plastové fľaše nie je pekné ani praktické no a kedže je to pre mňa fakt dennodenná záležitosť, tak už dlhšie pokukujem po nejakej dlhotrvácnejšej, no vybrať si spomedzi všetkých tých equa, bobble, my bottle, fake my bottle a neviem.čím.všetkým.ešte je o držku.
>>Ale predsa by sa čosi našlo, asi na narodky obšťastním svoju knižničku Penou Dní!

Covery od Postmoderného Jukeboxu som prvý krát začula v nitrianskej čajovni a po páru pesničkách som okamžite vyťahovala ŠAZAM a zisťovala čo je to zač. Počnúc dňom nasledujúcim, prešla som si obdobím totálnej závislosti na ich verzii Creep (Radiohead cover) a vďaka tomuto zoskupeniu i taká hudba od Taylor Swift sa pre mňa stáva znesiteľnejšou! Veľmi príjemné prerábky, z ktorých mojimi favoritmi sú Habits (Tove Lo cover), All About That Bass, Shake it Off, Fancy či Wiggle.

Po dvoch dňoch dopísané, blogovať bez funkčných internetov je istá samovražda, tak sa porúčam! Dovi!