6 miest, kde mi v Lisabone najviac chutilo

Tipy kde sa dobre naládovať, tých nikdy nie je dosť, zvlášť ak sú overené. Po roku života v Lisabone sa už cítim dosť etablovane, o to viac, že ma vyškolila i moja obľúbená alternatívna portuguesa, s ktorou som bývala, Joana. A tak si dovolím tvrdiť, že som už čo to v Lisabone pojedla a tuto predostieram 6 miest, kde mi najviac chutilo. Ak máte slabosť na ázijskú kuchyňu ako ja, prídete si na svoje. Japonsko, Čína a Vietnam na tanieri ako aj zmrzlina, ktorú si môžeš dať namiesto obeda alebo tajomstvo najfarebnejšieho obedu odhalené.

Kokoro Ramen Bar  
Avenida Rovisco Pais, n.º 30A  
Ah jáj tento skvost som mala hneď za školou, ale že hneď minútu. Bola som tam iba raz, lebo v Lisabone je stále kde, ale ak by som teraz chcela rameník tam, určite by som neváhala. Na výber sú tri druhy, kurací, hovädzí a vegetariánsky, nič viac netreba. Mini priestory a drevený interiér, Kokoro znamená v japončine srdce (ココロ) a tu to veru tiež robia srdcom.

Crepes da Vila Cascais  
Tv. Afonso Sanches, n.º 12B  
V Cascais je to tak no. Jeden by si nevybral kde jesť aby pri tom človek nemusel vyhlásiť osobný bankrot. Cascais je taká moc nóbl štvrť pri oceáne, kde majú portugalské celebritky svoje vily. Lisabonskí portugalci mi toho o Cascaisanoch veľa narozprávali, je to taká trošku iná krajina, ľudia si tam pomaly onykajú svojím štvorročným deťom.
No ale bavíme sa o jedle, nie o výstrednostiach, čiže taktiež je to prestupná stanica ak ideš na Guincho, moje najmilšie miesto. Potvrdzuje sa mi, že náhody prinášajú najlepšie reštiky a aj tu som sa ocitla ešte mnoho krát (s mojimi visitormi) od mojej prvej návštevy. Palacinky sú tu jednoducho extra chutné, nikdy to nebolo preplnené (ale vraj cez hlavnú sezónu je plnka, Susan zvestovala) a cenovo priaznivé na to, že si v Cascais.

Gelato Davvero  
Na tomto sme sa erasmácky zhodli, že keď chceš ísť na obed ale ideš predtým na zmrzlinu do Daverra, tak už potom na obed ani nemusíš. Hlavne ak si dáš čo i len medium veľkosť, je ti koniec a čo viac, najlepšia zmrzka v meste (podľa mňa). Vykašli sa na Santini a podobné hypy. (Od Santini si daj jahodovú, tá vyhrala nejakú svetovú cenu a je svetová,ale inak netreba stál predlhý rad na Baixi kvôli tomu). Aj keď, i Daverro je už podľa mňa tak trochu hype, odkedy som tam bola prvý krát riadne pozdvíhali ceny, no už som videla aj väčšie finančné tragédie v menučkách zmrzlinární.
Prečo dokáže zmrzka substituovať jedlo? No videli ste už také príchute ako ricotta, avokádo, wasabi či bazalka? Taktiež fajnotky ako biela čokoláda za mňa, mandarinka, mandle. Hocičo.
Ako vidím na fejzbukoch, rozrástli sa hojne a momentálne už majú kopec pobočiek po Lisabone, moja najmilšia je však v Cais do Sodré. Za zmienku stojí jedna v Almade na opačnom brehu rieky ak sa tam ocitneš a vraj už aj v Cascais. No nech uvidíte Davvero kdekoľvek na vašej ceste mestom, zastav sa, oplatí sa.
Tajný tip: ušetri si sklamanie a pozri sa, kedy majá otvorené, nie ako my s Joanou sme sa vybrali ako na hotové a hľa – pondelok zatvorené! Slzy atlantiku.

Pho Pu  
Rua do Benformoso, n.º 76  
Do môjho najmilšieho Pho miesta, o ktorom sme snívali s Annou a Laurou a Katjou ešte v novembri, že by sme chceli objaviť, som sa dostala až v máji na Joanine narodky. Potom ešte pár krát, lebo tak vynikajúce Pho, to musíš hľadať. Hlavne mám rada, keď tieto tradičné jedlá pripravujú ľudia, ktorým to kultúrne náleží a tak si môžeš byť istý, že dostaneš tú pravú chuť aj tisícky kilometrov od Vietnamu. (To ja zatiaľ nemôžem vedieť, lebo som vo Vietname ešte nebola, že či to bola pravá chuť, ale mám takú teóriu a ešte to bolo aj magnificentné) Bola som aj na večere aj na obedy a niekedy je problém nájsť stôl, nie je to najväčšie. A ani to nie je v nejakej preslulej turistickej štvrti, pripravte sa na riadnu dávku divočiny vo štvrti Intendente.

Polo Cultural Gaivotas Boavista  
Rua das Gaivotas, n.º 8  
Túto malú reštauracijku sme objavili úplne náhodou. Išli sme omrknúť s dievčatami preslávenú kaviareň Hello, Kristof, kde každý správny instagramista pácha iphonové harakiri, no samozrejme bola plná až do prasknutia. Cestou tam sme si však všimli tento zaujímavý kútik, ktorý nebol ale že vôbec preplnený a bol tam street art od Vhilsa a tak sme sa rozhodli vrátiť tam. Z pôvodnej verzie, že ideme na kávu sme sa nechali zlákať na obedové menu, prekvapili nás nízke ceny za naložené menu, že reku vyskúšame a dostalo sa nám najfarebnejšieho obedu, aký sme kedy v Lisabone videli. Anna to rozdýchavala vizuálne najviac, hihi. V ponuke sú aj vegetariánske a vegánske možnosti no to, čo vás ohromí ak sa zastavíte aj vnútri ich malinkého priestoru (lebo väčšina stolov je von, Lisabon je mesto, kde môžeš sedieť von aj v Decembri), je chladnička plná čerstvej zeleniny a ovocia a takisto vlastné bylinky a všeličo možné, také to bolo na prvý pohľad moc poctivé. Na toto miesto som sa vrátila obedovať tieto skvosty ešte pár krát, potom už trošku pomenili menu a zvýšili ceny, no určite im to nemám za zlé, zaslúžia si, za to ako vám tú zeleninu pripravia, no kuchárko asi vie čo robí. Nevedia ale moc anglicky, no všetko sa dá vykonzultovať rukami nohami slovami a sú hrozne milí.

Illegal chinese restaurants  
Ťažko povedať, nakoľko sú už v dnešnej dobe ilegálne, no rozhodne to nie je niečo, čo nájdete v klasických guidoch. O týchto miestach neviete, lebo vám to ani nenapadne a prvý krát sa tam možno dostanete tak, že vás tam niekto vezme a potom už viete. Veľkosť týchto reštík sa líši, buď je to proste naozaj niekoho obývačka a daná žena vám dobreženie s dieťaťom na ruke varí ázijské jedlo (v takej som nebola, ale portugalský kamoš povedal a že to bolo vcelku zvláštne) alebo je to viac miestností, kde majú viac stolov a vyzerá to ako v takej nízkonákladovej reštike, kde dostanete aj nejaké to menu, že z čoho vybrať a vy na papierik napíšete čísla. Kvalita a chuťový level jedla sa taktiež líši a aj keď možno v dnešnej dobe niektoré tieto miesta nosia už len ten názov „illegal“ ako spomienku na dávne časy, stále si do týchto bytov musíte zazvoniť a vedieť, kde presne sú. Ja som mala jednu svoju najobľúbenejšiu, kde som bola aj najčastejšie a hlavnou výhodou sú teda veľké porcie za nižšie ceny a hlavne je to tak dobré! Možnosť takisto takeaway, proste si objednáte a počkáte si na to pred bytom.

Niekedy stojí za to aj vojsť na miesta, kde to až tak neláka vizuálne, my sme tak napríklad objavili super nepálske bistro, kde nám jedlo servírovali na cibuľkové taniere (am I nepalese?) a ja som tak okoštovala, že čo to je tá nepálska kuchyňa, akože dosť sme tam nezapadali medzi osadenstvo ale aspoň som zistila, že nepálske mňamky ja môžem.

Takisto tu nemám nič typicky portugalské, keď viete, oni sú takí… ako slovač. Ryžu aj hranolky naraz a k tomu kadečo, majú aj nejaké typické morskoplodné polievky a divočiny ale ja na také moc nie som. Aj tak mi najviac chutilo u Joaninej mamky doma. Páči sa mi, že si vždy dávajú k obedu či večeri víno. A ak chceš ochutnať niečo portugalské, celý máj je plný slávností – arraialov, kedy čokoľvek si dáš z ulice, bude to typicky portugalské – bifana, sardinky a čojaviem.
A ešte najlepšie pasteis (množné číslo od pastel, čítaj paštel/pašteiš) de nata sú v Manteigarii!

No čo, dal by si si?